- Situáciu na pracovnom trhu komplikuje aj celoeurópsky trend nedostatku kvalifikovaných pracovníkov.
- Slovensko patrí medzi krajiny najviac ohrozené digitalizáciou a automatizáciou.
- V súčasnosti pracuje v Európe približne 17 miliónov pracovníkov z tretích krajín a toto číslo neustále rastie.
Slovenský pracovný trh prechádza významnou transformáciou. Tradičné remeslá a stredne kvalifikované pozície postupne ustupujú automatizácii, zatiaľ čo dopyt po vysoko kvalifikovaných technických odborníkoch neustále rastie.
Tento trend potvrdzujú najnovšie zistenia odborníkov zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI), Inštitútu zamestnanosti a Európskeho orgánu práce (ELA). Informuje o tom denník Pravda.sk.
„Slovensko patrí medzi krajiny najviac ohrozené digitalizáciou a automatizáciou,” upozorňuje výskumníčka CELSI Monika Martišková. Podľa jej slov je hlavným dôvodom nadpriemerný podiel stredne kvalifikovaných zamestnancov v porovnaní s vyspelými ekonomikami, ako je napríklad Nemecko.
Hoci je Slovensko stále významnou produkčnou základňou, tento trend postupne klesá.
Významným faktorom, ktorý môže v budúcnosti ovplyvniť pracovný trh, sú dekarbonizačné procesy. Martišková však zdôrazňuje, že tieto zmeny nemusia nevyhnutne znamenať stratu pracovných miest pre stredne kvalifikovaných pracovníkov.
Ako príklad uvádza situáciu v Česku, kde niektoré priemyselné odvetvia, ako výroba stavebných hmôt, plastov či dusíkatých hnojív, čelia výzvam v oblasti dekarbonizácie.
Slovensko zápasí aj s výraznými regionálnymi rozdielmi na pracovnom trhu.
Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti poukazuje na pretrvávajúci problém vysokej nezamestnanosti na východe krajiny, zatiaľ čo západné regióny sa potýkajú s nedostatkom pracovnej sily.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Slovensku chýbajú pracovníci
„Pred pandémiou COVID-19 odišlo do zahraničia pracovať približne 300-tisíc Slovákov, čo predstavuje 15 % pracovnej sily. Táto pracovná sila nám dnes citeľne chýba,” konštatuje Páleník.
Situáciu na pracovnom trhu komplikuje aj celoeurópsky trend nedostatku kvalifikovaných pracovníkov. Slavka Eley z ELA potvrdzuje, že tento deficit sa čoraz častejšie rieši prílevom pracovníkov z krajín mimo EÚ. „V súčasnosti pracuje v Európe približne 17 miliónov pracovníkov z tretích krajín a toto číslo neustále rastie,” uvádza Eley.
Zaujímavým paradoxom je, že Slovensko sa z pozície krajiny, ktorá pred dvadsiatimi rokmi pri vstupe do EÚ predstavovala zdroj lacnej pracovnej sily, dostalo do situácie, keď samo potrebuje zahraničných pracovníkov.
„Pozorujeme rovnaké vzorce, aké sa objavili po vstupe veľkej skupiny krajín do Európskej únie. Zatiaľ čo pred dvadsiatimi rokmi sme boli my zdrojom lacnej pracovnej sily, dnes túto úlohu preberajú pracovníci z tretích krajín,” uzatvára Eley.
Táto transformácia pracovného trhu predstavuje pre Slovensko významné výzvy, ktoré si vyžadujú systematické riešenia v oblasti vzdelávania, rekvalifikácie pracovníkov a adaptácie na nové technológie.
Kam odchádzajú za prácou Slováci?
Takmer 5 % všetkých zamestnaných ľudí na Slovensku pravidelne cestuje za prácou do zahraničia. V minulom roku takto pracovalo viac ako 116 000 Slovákov. Najčastejšie smerujú do Nemecka, Rakúska a Českej republiky.
Slováci sa v zahraničí najviac uplatňujú v stavebníctve, hotelierstve a opatrovateľstve, uvádza Inštitút finančnej politiky (IFP) ministerstva financií vo svojej najnovšej správe o ekonomickom vývoji. Informoval o tom portál Teraz.sk.
Tretina Slovákov pracujúcich v zahraničí cestuje do Nemecka. Rakúsko a Česká republika sú ďalšími obľúbenými destináciami, pričom v týchto krajinách pracoval každý štvrtý a každý piaty Slovák pracujúci mimo SR, uviedli analytici.
Najviac Slovákov našlo prácu v stavebníctve, ktoré zamestnáva až 40 % slovenských pendlerov. Ďalšie pracovné príležitosti našli v priemysle, opatrovaní, hotelierstve a gastronómii.
Do väčšiny krajín, s výnimkou Rakúska, odchádzajú za prácou prevažne muži. Najviac ich pochádza z Prešovského kraja, nasledovaného Košickým a Žilinským krajom. Do Rakúska cestuje za prácou približne rovnaký počet žien a mužov.
