- Regulačný nástroj, akým je fiškálna politika, pozitívne ovplyvňuje ekonomiku.
- Nastavenie daní a výdavkov vlády má priamy vplyv na hospodársky rast.
V modernom svete sa fiškálna politika javí ako esenciálny nástroj na reguláciu ekonomiky. Fiškálna politika je komplexná.
Táto politika zahŕňa široké spektrum aktivít, medzi ktoré patrí nastavovanie daňových sadzieb, vládne výdavky a rozpočtové deficity či prebytky, ktoré majú vplyv na celkovú ekonomickú výkonnosť krajiny.
Fiškálna politika: Čo to je?
Čo je to vlastne fiškálna politika?
Fiškálna politika predstavuje súhrn rozhodnutí vlády o tom, ako a koľko získa zo svojich občanov a podnikov formou daní a ako tie získané prostriedky vynaloží na verejné výdavky. Cieľom fiškálnej politiky je regulácia dopytu v ekonomike, ovplyvnenie hospodárskeho rastu, zabezpečenie makroekonomickej stability a dosiahnutie socioekonomických cieľov krajiny.
Aplikácia fiškálnej politiky vyžaduje vyvážené rozhodnutia, nakoľko jej dopady majú priamy vplyv na úrovne inflácie, nezamestnanosti, príjmovo-verejného dlhu a celkovej životnej úrovne obyvateľstva.
Fiškálna politika v ekonomickom cykle
Fiškálna politika je nástrojom, ktorý vlády používajú na ovplyvnenie ekonomiky, posilnenie rastu alebo stabilizáciu konjunkturálnych výkyvov. Jej prispôsobivosť umožňuje reagovať na rôzne fázy ekonomického cyklu.
V období recesie vlády zvyčajne znižujú dane alebo zvyšujú verejné výdavky na podporu dopytu a stimuláciu ekonomiky. Opačné opatrenia sa uplatňujú v čase prosperity, aby sa zabránilo prehriatiu ekonomiky.
Fiškálna politika môže výrazne ovplyvniť tempo ekonomického rastu.
Rozvoj a expanzia ekonomiky vyžadujú cielené fiškálne opatrenia, ktoré majú za cieľ podporiť investície a inovácie. Fiškálna politika tak slúži ako stabilizačný mechanizmus udržujúci rovnováhu v premenlivých ekonomických podmienkach.
Vplyv na verejný dlh a deficit
Fiškálna politika má zásadný vplyv na výšku verejného dlhu a rozpočtového deficitu jednotlivých štátov.
- Rozpočtový deficit: V prípade, že vláda realizuje expanzívnu fiškálnu politiku bez adekvátneho pokrytia príjmami, môže to viesť k zvyšovaniu deficitu štátneho rozpočtu.
- Verejný dlh: V dlhodobom horizonte môže takéto zadlžovanie viesť k nárastu verejného dlhu, čiže sumy, ktorú štát dlhuje vnútroštátnym alebo zahraničným veriteľom.
- Udržateľnosť dlhu: Je nevyhnutné zvážiť možnosti financovania a udržateľnosť verejného dlhu, aby prípadné budúce zvyšovanie daní alebo rezanie verejných výdavkov nepovedalo ku krachu ekonomiky.
- Vplyv na úrokové sadzby: Excesívny verejný dlh môže tiež viesť k zvyšovaniu úrokových sadzieb, čo ešte viac zaťažuje štátny rozpočet a sťažuje refinancovanie existujúceho dlhu.
- Generačná spravodlivosť: Nadmerné zadlžovanie poznačuje nielen súčasné, ale aj budúce generácie, ktoré budú musieť dlh splácať.
Expanzívna fiškálna politika, napríklad zvýšenie verejných výdavkov, môže v krátkodobom horizonte podporovať ekonomický rast, avšak z dlhodobého hľadiska môže viesť k problémom s refinancovaním dlhu.
Reštriktívna fiškálna politika, ako sú napríklad škrty vo verejných výdavkoch či zvýšenie daní, môže naopak v krátkodobom horizonte spomaliť ekonomický rast, no z dlhodobého hľadiska prispieva k stabilizácii verejných financií.