- Inštitút pre stratégie a analýzy sa pozrel na minimálne mzdy v Európe a v USA
- V rebríčku sa nachádza aj Slovensko
Aká je optimálna výška minimálnej mzdy? Mnohí na túto otázku odpovedia, že čím vyššia, tým lepšia. Portál Pravda však poukazuje na to, že pokiaľ je minimálna mzda príliš vysoká, dochádza k sťažovaniu tvorby a udržiavania legálnych pracovných miest. Ak je však príliš nízka, oslabuje sociálnu situáciu zraniteľných zamestnancov.
Inštitút pre stratégie a analýzy sa pozrel na najaktuálnejšie dáta Eurostatu a národných štatistických úradov a na základe nich zostavil rebríček európskych krajín a USA podľa výšky minimálnej mzdy z roku 2024 v pomere k priemernej nominálnej mzde z roka 2023.
Súčasťou tohto rebríčka je aj Slovensku, ktoré sa s podielom 53,8 % nachádza v jeho strede. Zaujímavosťou je, že tento podiel je vyšší ako v Nemecku (50 %) prípadne v Česku (42,3 %). Slovenský podiel je však nížší ako ten poľský (66,5 %).
Slovensko patrí medzi krajiny, v ktorých sa minimálna mzda zvyšuje každý rok. Aj napriek tomu značne zaostáva za vyspelými západnými krajinami. Od 1. januára predstavuje minimálna mzda sumu 750 eur, zvýšila sa o 50 eur. V dôsledku toho je slovenská minimálna mzda porovnateľná s českou – 764 eur a maďarskou – 697 eur.
978 eur je minimálna mzda v susednom Poľsku a čo sa týka Rakúska, v tejto krajine minimálna mzda stanovená zákonom nie je. V tomto prípade je však výsledkom kolektívneho vyjednávania medzi odbormi a zamestnávateľmi, rovnako ako aj v Taliansku alebo štátoch na severe Európy.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Obrovské rozdiely
Rebríček, za ktorým stojí ISA, poukazuje na široký interval od 26,3 % v USA až po 85,8 % v Grécku.
Luxembursko s minimálnou mzdou 2 571 € je absolútnym lídrom medzi ostatnými krajinami. Naopak, Severné Macedónsko s mzdou len 360 € sa nachádza na opačnom konci rebríčka. Pod 500 € sa držia aj Albánsko a Bulharsko.
Rozdiely v minimálnych mzdách v Európe a USA odzrkadľujú nielen ekonomickú silu daných krajín, ale aj ich prístup k sociálnej politike a ochrane zamestnancov, zdôrazňujú analytici ISA.
Vyspelé štáty s vysokou nominálnou minimálnou mzdou ponúkajú nižšiu kúpnu silu. Po prepočte na paritu kúpnej sily si za ňu občania kúpia menej tovarov a služieb, než by sa mohlo zdať. Naopak, v menej rozvinutých krajinách je minimálna mzda v parite kúpnej sily vyššia vďaka nižším životným nákladom.
Minimálna mzda na Slovensku sa vyjednáva tripartitou. Znamená to, že o jej výške rokujú zástupcovia vlády, zamestnávateľov a odborov. Tento systém umožňuje flexibilne reagovať na aktuálne ekonomické podmienky, ale jeho úspešnosť závisí od schopnosti zainteresovaných strán dosiahnuť dohodu.
Ak sa dohoda nepodarí, nastupuje automatický mechanizmus. Výška minimálnej mzdy sa vtedy stanoví ako 57 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zvýšiť tento pomer na 60 %.
Zvýšenie minimálnej mzdy by mohlo zlepšiť životnú úroveň nízkopríjmových zamestnancov. Medzinárodný menový fond však varuje pred rizikom inflácie a straty pracovných miest, najmä v kontexte slabého rastu a produktivity. Vláda a sociálni partneri preto musia hľadať rovnováhu medzi zvyšovaním minimálnej mzdy a udržaním ekonomickej stability.
Mohlo by vás zaujímať: Slovenských vodičov čakajú veľké zmeny. Mnohých potešia
