Hippokrates nebol iba priekopníkom morálky a etiky v medicíne, ako ste sa mohli dočítať v prvom dieli, ale údajne bol tiež priamym potomkom bohov. V jeho rodokmeni nájdete samotného boha liečiteľstva Asklepia a navyše tiež bájneho Herakla (latinsky Herkula). V tomto článku sa dočítate o jeho bájnych predkoch, ktorí ho predurčili k tomu, čím sa stal. Z jeho učenia je možné vypozorovať isté princípy, ktoré vám zhrnieme a dostane sa aj na odporučenie, ako sa vyhnúť chorobám a byť zdravý. A v zdraví si prípadné bohatstvo predsa len užijete o niečo lepšie.
Získajte exkluzívne členstvo na Trading11 iba za 10 € mesačne
Asklepios
Starogrécke polyteistické náboženstvo sa približovalo skôr k tomu východnému, než napríklad nám momentálne blízkemu kresťanstvu, kde je Boh iba jeden. Často sa tam stávalo, že bol človek vďaka svojim skutkom prehlásený za boha, alebo sa to tak aspoň píše v rôznych bájach. Práve takouto postavou je aj boh liečiteľstva. Asklepios bol podľa gréckej mytológie liečiteľ, ktorý žil niekedy v 13. storočí pr. n. l., používal bylinky a kriesil napríklad aj mŕtvych. I jeho dcéra Hygieia sa stala bohyňou – bohyňou zdravia. S takým predkom v rodokmeni sa Hippokrates snáď ani ničím iným než lekárom stať nemohol, čo myslíte?
Na obrázku vľavo môžete vidieť Asklepiovu palicu obtočenú hadom. Táto symbolika je dodnes v zdravotníctve hojne používaná a denne sa s ňou stretávame. Je znamením životnej sily a zdravia. Ako môžete vidieť na obrázku vpravo, vyskytuje sa aj na medzinárodnom znaku zdravotníckej záchrannej služby, na tzv. Hviezde života.
Herakles (Herkules)
Kto by nepoznal Herkula, čo je známejšia (latinská) verzia jeho mena Herakles, ktoré v preklade znamená „sláva Hére”. Je to odvážny hrdina a svojim spôsobom predchodca všetkých Supermanov, Batmanov a ďalších „…manov”. Splnil 12 nadľudských úloh, založil Téby, oslobodil Prométhea (ktorý bol prikovaný ku skale, kde mu každý deň orol zožral pečeň) a vykonal ešte veľa ďalších hrdinských skutkov. Behom života po ňom išla bohyňa Héra, ktorá mu nakoniec odpustila až keď zomrel na otravu, bol prijatý na Olymp a stal sa bohom.
Hippokrates
V dobe všeobecného uctievania bohov nebolo ľahké hlásať, že za choroby nemôže ich hnev. Hippokrates však presne toto robil. Veril, že chorobu na nemocného nezoslali bohovia, ale že má celkom pozemské príčiny. Jeho oborom bola tiež určitá obdoba dnešnej celostnej medicíny. Bol možno prvým, kto začal hľadať príčinu aj v rodine a najbližšom okolí nemocného. Zároveň sa rozhodol viesť o chorobách záznamy. Tie následne pomohli pri liečení ďalších chorých, pretože mohol predvídať ďalší priebeh choroby. Mať bohov vo svojom rodokmeni Hippokrata predurčilo k tomu, aby dokázal niečo veľké. Bol to hrdina, ktorý liečil nemocných, povýšil medicínu na vedný odbor a jeho meno si ľudia pripomínajú po celé tisícročia.
Ako vzniká choroba a ako sa jej vyhnúť
Ako už bolo povedané, Hippokrates ukončil tápanie vtedajších lekárov, keď zaviedol princíp pozorovania príznakov choroby, dokumentáciu a hľadanie príčin. Ak by sme chceli dnes v jeho učení pokračovať, pravdepodobne by sme sa mali zamerať na skúmanie životných návykov nemocných, ich osudu, rodinných vzťahov a podobne. Jeho teória štyroch telesných tekutín je však dnešnými odborníkmi považovaná za omyl.
Dôraz je dnes kladený skôr na liečbu samotnej choroby pomocou moderných postupov a veľkého množstva liečiv, než na hľadaní príčin a ich odstraňovaní. Druhá možnosť vyžaduje viac času a úsilie navyše, a máloktorý lekár na to má čas. Je tiež otázkou, koľko pacientov by skutočne dalo prednosť tomu, že na sebe začnú pracovať, a že sa od nich bude niečo chcieť. Veľa ľudí si zvyklo na to, že to za nich skrátka niekto vyrieši.
Hippokrates nám hovorí, že choroba vzniká vtedy, keď je v tele niečo v nerovnováhe. Ľudské telo má podľa neho schopnosť sa do tejto rovnováhy vrátiť, ak mu to umožníme. Tým nám všetkým dáva nádej, že keď sa o seba budeme dobre starať, snažiť sa žiť vyrovnane a udržíme svoje telo v určitej vnútornej rovnováhe, vyhneme sa chorobám. A niečo na tom určite bude. Ak sa pýtate, ako to docieliť, možno je načase začať trochu viac premýšľať napr. nad tým, ako žijete, čo vlastne jete a aké látky do svojho tela prijímate. Slovami Hippokrata by vám to malo „pomôcť, alebo aspoň neškodiť.”
Záver
Hippokrates je navždy neoddeliteľne spojený s lekárstvom a je dokonca považovaný za jeho „otca”. Bol priamym potomkom bohov a sám sa stal predmetom legiend. Druhý diel bol preto venovaný aspektom jeho osobnosti. Venovali sme sa tiež určitému odporučeniu ohľadom zdravia, ktoré vychádza jeho učenia, a ktoré hovorí, že človek by sa mal v snahe zachovať si zdravie usilovať o určitú čistotu a rovnováhu. Táto rovnováha môže byť podporená napríklad správnou stravou.
Sľúbenou teóriou osobnosti sa budeme zaoberať v samostatnom článku. Ten si nájde svoje miesto v novej kategórii, ktorú pre vás pripravujeme. Bude venovaná určitým metódam, technikám a teóriám, ktoré vám môžu pomôcť tak k úspechu a bohatstvu, ako aj k zmene myslenia, osobnému rastu a budovaniu vlastnej osobnosti.
Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.