- Európska únia zmení rozpočtové pravidlá pre členské krajiny.
- Cieľom EÚ je znížiť deficity jednotlivých krajín.
- Pomer verejného dlhu k HDP má podľa nových pravidiel každoročne klesať.
Zástupcovia Európskeho parlamentu (EP) a vlád členských štátov Európskej únie (EÚ) sa v noci na sobotu dohodli na reforme fiškálnych pravidiel. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA. Dohoda výrazne zlepší Pakt stability a rastu a zabezpečí účinné a vynútiteľné pravidlá pre všetky krajiny EÚ, uviedol belgický minister financií Vincent Van Peteghem v mene belgického predsedníctva Rady EÚ.
Hlavným bodom reformy je, aby ciele EÚ v oblasti znižovania nadmerného deficitu a dlhu viac zohľadňovali individuálnu situáciu jednotlivých krajín. Zároveň sa majú stanoviť jasné minimálne požiadavky na zníženie dlhu vysoko zadlžených krajín. Ministri financií EÚ sa na tom dohodli už koncom minulého roka, boli však potrebné ešte rokovania s EP.
V rámci EÚ platí pravidlo, že úroveň dlhu členského štátu nesmie prekročiť 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). Okrem toho deficit verejných financií musia krajiny EÚ držať pod 3 % HDP.
Kritici dlhodobo označovali existujúci súbor pravidiel monitorovania a presadzovania týchto požiadaviek za príliš komplikovaný a prísny. Ich platnosť bola dokonca dočasne pozastavená. Dôvodom bola kríza, ktorú vyvolala pandémia a neskôr následky ruského útoku na Ukrajinu. Najmä v roku 2020 deficity verejných financií takmer všetkých krajinách EÚ výrazne prekročili hranicu 3 % HDP.
Dosiahnutá dohoda vychádzala z reformných návrhov Európskej komisie (EK), ktoré však najmä nemecká vláda kritizovala ako príliš veľké zmäkčenie pravidiel Paktu stability. Po mesiacoch rokovaní sa preto vlády členských štátov EÚ dohodli na viacerých zmenách.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
EÚ chce dosiahnuť, aby zadlžené krajiny znižovali svoj dlh
V záujme zvýšenia predvídateľnosti a férovosti budú musieť fiškálne ciele pre členské štáty spĺňať dve „ochranné preventívne požiadavky”. Prvá z nich, ktorá sa týka udržateľnosti dlhu, má zabezpečiť, aby pomer verejného dlhu k HDP každoročne klesal nejakým minimálnym tempom.
Požiadavka ohľadom výšky deficitu verejných financií sa týka preventívneho bezpečnostného fiškálneho priestoru, čo znamená, že deficity by sa mali pohybovať pod stanoveným stropom 3 % HDP. Štáty by nemali schodky dlhodobo napínať až na trojpercentnú hranicu, aby mali v prípade krízy väčšiu bezpečnostnú rezervu.
Aj nové fiškálne pravidlá počítajú s tým, že štáty by v prípade prekročenia trojpercentného stropu pre deficit mali ročne zaznamenať štrukturálne zlepšenie aspoň o 0,5 % HDP. Odporcom prísnych pravidiel sa však podarilo zabezpečiť, aby EK, ktorá má na starosti dohľad plnenia fiškálnych pravidiel, pri výpočte úsilia o úpravu počas prechodného obdobia zohľadňovala aj zvýšenie úrokových platieb. Ak členské štáty predložia dôveryhodné reformné a investičné plány, ktoré zlepšia odolnosť a rastový potenciál, EK bude môcť predĺžiť lehotu na zníženie dlhu.
Prečítajte si aj: Európsky parlament schválil nový zákon. Je revolúciou v oblasti prevodu peňazí
