Slovensko v súčasnosti čelí najväčšej výzve doposiaľ. Máme najhorší stav verejných financií spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie (EÚ). Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa konajú už 30. septembra a otvára sa otázka, s akými návrhmi ozdravenia prídu jednotlivé strany. Podľa správy Aktuality však málo strán hovorí o tom, odkiaľ na to zoberú peniaze.
Akákoľvek strana, ktorá sa po voľbách dostane k moci, nemôže zatvárať oči pred nutnosťou ozdravenia verejných financií. Zahraniční veritelia nám začínajú zvyšovať úroky, zatiaľ čo vyššie výnosy z dlhopisov na konci dňa zaplatia firmy a obyvateľstvo. Podobný scenár dlhovej krízy sme videli pred 10 rokmi v Grécku, ktorá sa šírila aj do Španielska a Portugalska.
Čo presadzujú jednotlivé politické strany?
Strana Smer plánuje presadzovať iba pol percentné ročné tempo konsolidácie verejných financií. Progresívne Slovensko chce dodržiavať výdavkové limity a realizovať len najefektívnejšie investície. Podľa strany Hlas bude kľúčovou decentralizácia, takže viac peňazí dostanú územné celky, mestá a obce. Zároveň sú však proti zvyšovaniu daní a odvodov.
V decentralizácii vidí cestu aj KDH, ktoré chce presadiť rovnú daň z príjmu a zjednodušenie zamestnávania a podnikania. Sme rodina nebude podporovať škrtanie celého radu výdavkov z uplynulého obdobia, ktoré môžu zasiahnuť hlavne rodiny a dôchodcov. Strana Republika by rada presadila dlhodobé úsporné opatrenia a škrtanie výdavkov spolu s reformou celého daňovo-odvodového systému.
Strana OĽaNO a priatelia presadzuje elimináciu daňových únikov a vyššie zdanenie najbohatších. Zároveň vylučujú škrty v sociálnej oblasti. SaS predstavilo takmer 100 opatrení, medzi ktoré patrí aj zmena daňového mixu pre samosprávy a fiškálna decentralizácia. Strana zároveň odmieta zvyšovanie daní. ĽSNS plánuje skresať výdavky na úroveň spred niekoľkých rokov a Modrí spolu s Most-Híd chcú nižšie dane na prácu.
Slovensko má žalostný stav verejných financií
Politické strany predstavili množstvo návrhov, no väčšina z nich je len všeobecným pomenovaním problému. Chýbajú však konkrétne kroky, ktorými sa ozdravia verejné financie. Ku koncu augusta dosiahol štátny rozpočet schodok vo výške 3,729 miliardy eur, čo je medziročné zhoršenie až o 2,212 miliardy eur resp. 145,8 %.
Slovensko: štátny dlh v percentách HDP. Zdroj: Tradingeconomics
Súčasná vláda má budúci týždeň predstaviť návrh, ako konsolidovať slovenské verejné financie. Premiér vlády Ľudovít Ódor avizoval, že zachrániť Slovensko pred bankrotom je stále reálne. Pre Slovensko však existuje hrozba bankrotu už po roku 2030, pričom v roku 2040 je toto riziko vyčíslené s pravdepodobnosťou až 90 %. Na tento kritický stav upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) ešte 1. júna.
Mohlo by ťa zaujímať: Vieme kedy môže nastať bankrot Slovenska. Je to skôr ako sa očakávalo
Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.
