- Umiestnenie v tomto rebríčku je skôr na plač.
- Vysoko prevyšujeme priemer Európskej únie.
- Najviac pociťujú tento problém mladí Slováci.
Takmer dve tretiny mladých Slovákov vo veku 16 až 29 rokov sa minulý rok stretli na internete s prejavmi, ktoré boli nepriateľské, posmešné alebo ponižujúce voči jednotlivcom alebo skupinám. Toto číslo výrazne prevyšuje európsky priemer, kde sa s podobnými situáciami stretla takmer polovica mladých ľudí.
Slovensko sa tak zaradilo medzi krajiny s najvyšším výskytom nenávistných prejavov online v rámci Európskej únie, pričom horšie skóre malo len Estónsko, nasledované Dánskom a Fínskom. Najmenej takýchto prejavov zaznamenali mladí v Bulharsku, Rumunsku a Chorvátsku.
Slovensko sa nemá čím chváliť
Najčastejšie sa nenávistné a posmešné odkazy, ktoré si mladí Európania v internete všímajú, týkajú politických a spoločenských tém (35 %). Nasleduje sexuálna orientácia vrátane LGBTI tém a narážky na rasový a etnický pôvod.
Na Slovensku prevládajú znevažujúce odkazy s politickým charakterom (47,8 %), narážky na sexuálnu orientáciu a LGBTI menšiny (44 %), ako aj na rasu a etnicitu (38 %). Vo všetkých troch kategóriách sú nenávistné prejavy v slovenskom online priestore rozšírenejšie ako je priemer EÚ.
„Prejavy nenávisti, neznášanlivosti a posmechu bývajú často súčasťou kybernetickej šikany, s ktorou sa popri rastúcej digitalizácii stretáva čoraz viac mladých ľudí,” pripomína odborník na kybernetickú bezpečnosť zo spoločnosti Istrosec Roman Čupka.
Podľa neho sa iba 40 percent obetí s takouto skúsenosťou prizná rodičom a ešte menšie percento ju nahlási učiteľom. „Dôsledky nenávistných prejavov a kyberšikany negatívne vplývajú na duševné zdravie mladých ľudí a môžu sa skončiť tragicky,” dodal.
Zarábaj aj ty na raste kryptomien.
Začni ich nakupovať na Bitmarkets a získaj 100 dolárový vstupný bonus.
Rozhodujúcu rolu v boji proti nenávistným prejavom a kyberšikane musia pritom zohrať rodičia. „V prvom rade osvetou a sledovaním, ako sa deti správajú, ale nemali by sa taktiež zdráhať využiť nástroje na monitoring digitálnych zariadení,” poukázal Čupka.
Verí, že v budúcnosti by mohli pomôcť identifikovať kyberšikanu aj pokročilé technológie na báze umelej inteligencie. Napríklad by mohli automaticky generovať upozornenia na urážlivé či inak nevhodné odkazy. Dali by tak autorom príležitosť obsah správ pred odoslaním prehodnotiť, alebo na strane príjemcu ich efektívne blokovať.
