Sander Wuyts, študent belgickej University of Antwerp, má veľmi dobrý dôvod na poriadnu oslavu. Podarilo sa mu totiž rozšifrovať kód ukrytý vo vláknach DNA, za čo bol odmenený jedným Bitcoinom.
Článok je preložený z českého originálu na kryptomagazin.cz, autor: Michal Vogl.
Britský profesor Nick Goldman apeloval v roku 2015 na Svetovom ekonomickom fóre v Davose na vedcov, aby prostredníctvom výzvy odhalili, aké informácie sa skrývajú vo vláknach DNA. Tieto informácie im potom poskytli inštrukcie, ako získať odmenu, ktorou bol jeden Bitcoin.
Hoci bola výzva ukončená až teraz po celých troch rokoch, víťaz Sander Wyuts sa do nej zapojil na konci roka 2017. K odkrytiu informacií vedúcich k odmene zložil Wyuts malý tím, s ktorým sa následne zúčastnil DNA „hackatonu” s pomocou čítačky DNA (DNA sequencer).
Následne rozlúskli kód ukrytý v DNA, odkrývajúci logo Európskeho inštitútu pre bioniformatiku (EBI), obrázok írskeho spisovateľa Jamesa Joyca a taktiež informácie o tom, ako môžu získať odmenu.
DNA a uchovávanie dát
Profesor Goldman tvrdí, že obrovské množstvo dát je možné uchovávať vo veľmi malom reťazci DNA. Možno sa pýtate, aké veľké množstvo? Goldman uvádza:
„Približne 215 miliónov gigabajtov, a to iba v jednom grame DNA.”
Hoci sa môže zdať, že sa jedná o science fiction, faktom je, že podobný výskum na tému DNA a uchovávanie dát bol uskutočnený už v polovici 60. rokov minulého storočia, kedy vedec Mikhail Neiman publikoval svoje prvé nápady.
Výherca nevie, či Bitcoin predať
Wuyts sa zatiaľ nerozhodol, ako so svojou odmenou naloží. Vzhľadom k nestálej hodnote Bitcoinu na začiatku roka 2018 sa mu však nikto nemôže diviť.
Wuyts prezradil, že zatiaľ využije časť svojho zárobku na oslavu s jeho kolegami a časť na budúce výskumy. Hoci bol zo začiatku pesimistický, teraz verí, že reťazce DNA sa v budúcnosti môžu stať vierohodným spôsobom uchovávania dát.
Čo bude ďalej?
Budúcnosť v uchovávaní dát pomocou DNA sa zdá byť veľmi sľubná, avšak ešte nejakú dobu nám budú musieť postačiť štandardné pevné disky. Zatiaľ čo pomocou dnešných technológií je možné dekódovaním DNA spracovať v priebehu jednej sekundy iba pár stoviek bajtov, priemerný pevný disk spracuje za rovnakú dobu dáta o objeme až niekoľko miliónov bajtov.
Na druhú stranu, jednou z výhod v uchovávaní dát pomocou DNA oproti tradičným pevným diskom je dlhovekosť – DNA totiž vydrží až dvetisíc rokov, zatiaľ čo pevný disk môžete po pár rokoch vyhodiť.
Tak či tak, vyzerá to, že programátori možno budú niekedy vytvárať umelý blockchain na prírodných reťazcoch. Stará dobrá deoxyribonukleová kyselina…
Nenechate si ujsť naše krypto-spravodajstvo a prihláste sa na odber notifikácií. Inštrukcie získate klepnutím na zvonček vľavo dole. Taktiež nás sledujte na našej facebookovej stránke.
