- Slovensko nemá definíciu energetickej chudoby napriek návrhom ÚRSO z rokov 2014 a 2022.
- Majiteľ domu s bazénom môže vykazovať nižšiu spotrebu než chudobná viacgeneračná rodina.
- Riešenie energetickej chudoby si vyžaduje spoluprácu viacerých štátnych orgánov.
Energetická chudoba sa stala ústredným bodom európskej politickej agendy až v poslednom desaťročí. Európska komisia začala tento problém riešiť pod tlakom výskumníkov a občianskej spoločnosti. Konsenzus o jej dôležitosti vzrástol okolo rokov 2015 – 2018 počas diskusií o Energetickej únii.
Energetická únia modernizovala regulačný rámec EÚ pre emisie CO2, obnoviteľné zdroje a ochranu spotrebiteľov. EÚ zároveň spustila prvé observatórium venované energetickej chudobe a rôzne pilotné projekty.
Legislatívny balík Energetickej únie „Čistá energia pre všetkých“, dokončený v roku 2019, poskytol EÚ nástroje na monitorovanie národných politík a stanovenie cieľov na zníženie energetickej chudoby. Niektoré krajiny, ako napríklad Francúzsko, už mali iniciatívy ako Observatórium pre energetickú chudobu, spustené v roku 2010.
Zmeny od roku 2019
V roku 2019 Európska komisia navrhla Zelený dohovor na zvýšenie odolnosti ekonomiky voči environmentálnym a sociálnym krízam. Kríza Žltých viest vo Francúzsku ukázala, že ekologická transformácia nemôže prebehnúť bez podpory ľudí.
Namiesto riešenia energetickej chudoby v protiklade s ekologickou transformáciou ekonomiky Komisia vytvorila koncept „spravodlivej transformácie“, ktorá pomáha planéte aj ľuďom a zároveň zabezpečuje bezpečnosť a nezávislosť. Tento cieľ sa má dosiahnuť prostredníctvom štrukturálnych riešení: lepšie platených pracovných miest, kvalitného bývania, nižšej spotreby energie, dostupnejších účtov za energie a väčšieho fyzického komfortu.
EÚ stanovila záväzné dlhodobé klimatické ciele (znížiť čisté emisie skleníkových plynov najmenej o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050) prostredníctvom prvého európskeho klimatického zákona na jar 2021.
