- Výsledky prieskumu prinášajú prekvapivé zistenia, keďže viaceré ekonomicky vyspelejšie krajiny skončili za Slovenskom.
- Na opačnom konci rebríčka sa ocitlo Bulharsko s výrazne nižším hodnotením 5,9 bodu.
- Eurostat zdôrazňuje, že na celkovú životnú spokojnosť vplýva množstvo faktorov.
Napriek častým sťažnostiam na životnú úroveň a spoločenské problémy sa ukazuje, že Slováci hodnotia svoju spokojnosť so životom lepšie ako obyvatelia mnohých západoeurópskych krajín. Vyplýva to z najnovšej štúdie Eurostatu, ktorá mapovala životnú spokojnosť obyvateľov členských štátov Európskej únie.
V rozsiahlom prieskume mali respondenti možnosť ohodnotiť svoju celkovú spokojnosť so životom na škále od 0 do 10, kde najnižšia hodnota predstavovala absolútnu nespokojnosť a najvyššia maximálnu spokojnosť.
Slovensko dosiahlo hodnotenie 7,3 bodu, čím sa zaradilo presne na úroveň európskeho priemeru. Zaujímavosťou je, že rovnaké hodnotenie dosiahlo aj bohaté Luxembursko.
Výsledky prieskumu prinášajú prekvapivé zistenia, keďže viaceré ekonomicky vyspelejšie krajiny skončili za Slovenskom. Nemecko dosiahlo len hodnotenie 7,0 a Francúzsko 7,1 bodu. Horšie ako Slovensko obstálo aj Chorvátsko s rovnakým hodnotením ako Francúzsko.
V rámci stredoeurópskeho regiónu sa však ukazujú zaujímavé rozdiely. Naši českí susedia prejavili o niečo vyššiu spokojnosť s hodnotením 7,4 bodu. Ešte lepšie na tom boli Poliaci, ktorí svoj život ohodnotili známkou 7,6.
Najväčšiu spokojnosť so životom prejavujú severské krajiny, konkrétne Fínsko, ktoré spolu so Švajčiarskom dosiahlo najvyššie hodnotenie 7,8 bodu. Tesne za nimi sa umiestnili Belgicko, Rakúsko, Rumunsko a Slovinsko, všetky so zhodným hodnotením 7,7 bodu.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Kto je na chvoste rebríčka?
Na opačnom konci rebríčka sa ocitlo Bulharsko s výrazne nižším hodnotením 5,9 bodu. Medzi krajiny s nižšou mierou spokojnosti patria aj Lotyšsko a Grécko, ktoré dosiahli zhodne 6,9 bodu.
Eurostat zdôrazňuje, že na celkovú životnú spokojnosť vplýva množstvo faktorov. „Významný vplyv majú najmä vek, dosiahnuté vzdelanie, rodinná situácia a finančné zabezpečenie,” uvádza sa v správe. Napriek tomu je povzbudivé, že takmer všetky európske krajiny dosiahli hodnotenie nad 6 bodov, čo naznačuje prevažujúcu spokojnosť obyvateľov so svojím životom.
Z celkového pohľadu možno konštatovať, že Európania predstavujú relatívne spokojný národ. Až v 15 krajinách z celkového počtu 27 členských štátov EÚ dosiahla životná spokojnosť hodnotu európskeho priemeru alebo ju dokonca prevýšila.
Sú Slováci skutočne spokojní?
Najnovšie výsledky prieskumu Eurobarometra poukazujú na hlavné obavy slovenskej spoločnosti. Podľa zistení Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku dominujú medzi problémami najmä ekonomické otázky a vojenský konflikt v susednej krajine. Informuje o tom portál TA3.
Jesenný prieskum, ktorý prebiehal v októbri minulého roka, odhalil, že takmer polovica Slovákov (47 %) sa znepokojuje pre infláciu a zvyšujúce sa životné náklady. Tento podiel výrazne prevyšuje európsky priemer, ktorý dosahuje 33 %.
Sociologička Oľga Gyárfášová vysvetľuje, že zvýšené obavy mohli súvisieť s očakávanými dopadmi plánovanej konsolidácie verejných financií. „Ľudia už vtedy predvídali možné následky na ich každodenný život,” poznamenala odborníčka.
V európskom kontexte slovenská verejnosť vníma ako najzávažnejší problém vojnu na Ukrajine. Tento názor zastáva 49 % opýtaných. Prieskum tiež ukázal pomerne vysokú dôveru v európske inštitúcie – EÚ dôveruje 53 % Slovákov.
Sociológ Martin Slosiarik poukázal na výrazný nárast podpory členstva v EÚ oproti koncu roka 2022. Väčšina respondentov (55 %) síce vidí potrebu reforiem Únie, no zároveň podporuje zotrvanie Slovenska v európskom spoločenstve. Len 9 % opýtaných sa vyslovilo za okamžité vystúpenie z EÚ.
Vladimír Šucha zo Zastúpenia EK na Slovensku hodnotí pozitívne rastúcu dôveru v európske inštitúcie. „V súčasnej situácii plnej výziev si ľudia uvedomujú výhody spoločného postupu,” uviedol s tým, že kritický pohľad na fungovanie EÚ je prirodzený a žiaduci pre jej ďalší rozvoj.