Slovensko bude mať mimoriadne výdavky. Štát príde o pol miliardy eur

  • Zlý stav verejných financií sa podpíše na rizikovej prirážke.
  • Slovensko si bude na finančných trhoch požičiavať drahšie.
  • Štát v nasledujúcich štyroch rokoch preplatí dlhopisy o viac ako pol miliardy eur.
Ekonomika Slovensko si predražilo dlh
Slovensko si predražilo dlh. Zdroj: shutterstock.com/Romano Calabrese
BitmarketsCrypto All Stars mobil

V nasledujúcich štyroch rokoch zaplatí Slovensko v dôsledku vyššej rizikovej prirážky slovenských dlhopisov o približne 580 miliónov eur viac, ako bez jej dodatočného navýšenia. Vzhľadom na očakávaný vývoj verejného dlhu a jeho úročenia na to upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Podľa jej odhadov dosiahne hrubý dlh Slovenska za rok 2023 56,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 68,9 miliardy eur. „Vzhľadom na aktuálny trend verejných financií očakávame kontinuálny nárast dlhu, a to aj v prípade splnenia limitu verejných výdavkov, teda konsolidácie o 0,5 % HDP ročne. V takomto scenári by dlh voči HDP dosiahol do konca riadneho volebného obdobia 62,2 % HDP, resp. 93,6 miliardy eur,” vyčíslila RRZ.

98%

Už sa viac neboj o svoje peniaze.

Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.

Sponzorovaný obsah
Finančné rozdielové zmluvy sú zložité nástroje a sú spojené s vysokým rizikom rýchlych finančných strát v dôsledku pákového efektu. Na 74 % účtov retailových investorov dochádza k finančným stratám pri obchodovaní s finančnými rozdielovými zmluvami u tohto poskytovateľa. Mali by ste zvážiť, či chápete, ako finančné rozdielové zmluvy fungujú, a či si môžete dovoliť podstúpiť vysoké riziko, že utrpíte finančné straty.

Slovensko si bude na finančných trhoch požičiavať drahšie

Slovensko pri takomto vývoji bude musieť na finančné trhy do roku 2027 umiestniť emisie dlhopisov v hodnote približne 42,4 miliardy eur. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov však v tomto období bude obsluha dlhu oveľa nákladnejšia, keďže treba počítať s vyššími úrokovými sadzbami, upozornila rozpočtová rada. Kým medzi rokmi 2018 až 2021 sa úroky na nový dlh SR pohybovali okolo nuly, v priebehu roka 2022 prudko vzrástli na viac ako 3 % a v roku 2023 sa pohybovali medzi 3 % a 4 %.

Rastúce úroky pritom ovplyvňuje aj tzv. riziková prémia. Ide o navýšenie úrokových nákladov v porovnaní s cenou, ktorú by si investori do dlhopisov vypýtali, ak by krajinu považovali za úplne spoľahlivého veriteľa. V porovnaní s obdobím pred pandémiou došlo podľa odhadu RRZ k zvýšeniu rizikovej prirážky približne o 0,7 percentuálneho bodu (p. b.).

„Na štvorročnom horizonte, po zohľadnení veľkosti celkovej potrebnej emisie dlhu, to bude znamenať, že v roku 2027 Slovensko na úrokoch zaplatí o 238 miliónov eur viac. V celom období 2024 – 2027 až o približne 580 miliónov eur viac, ako bez dodatočného navýšenia rizikovej prirážky,” avizovala RRZ.

V tejto súvislosti zdôraznila, že kľúčovým predpokladom pre lacnejšie financovanie štátu je dôvera trhov v krajinu ako veriteľa. Z tohto pohľadu nie je podľa rady dobrou správou, že vlani v decembri došlo k zníženiu ratingu SR agentúrou Fitch. Agentúra S&P zase pri nedávnom potvrdení aktuálneho ratingu a výhľadu komunikovala, že očakáva výrazné znižovanie deficitov v najbližších rokoch a stabilizáciu dlhu pod 60 % HDP.

„V prípade nepreukázania výraznejšieho konsolidačného úsilia v dohľadnej dobe tak môže Slovensku hroziť, že k zníženiu ratingu prikročia aj ďalšie agentúry, čím by nám pri emisiách nových dlhopisov hrozilo dodatočné riziko nárastu rizikovej prirážky,” varovala rozpočtová rada.

Prečítajte si aj: Problém, o ktorom sa na Slovensku mlčí: Niektoré deti nemajú v školách čo jesť

txbtxb