Inštitút finančnej politiky (IFP) vypracoval analýzu, ktorá jasne definuje to, aké opatrenia sú najefektívnejšie pre ozdravenie slovenskej ekonomiky. Dlh verejnej správy je rekordný a preto vláda musí čo najskôr zasiahnuť a odvrátiť riziko bankrotu krajiny. Konsolidácia verejných financií má však negatívne dopady na zamestnanosť. Štát potrebuje nájsť rovnováhu, ktorá zabezpečí aby slovenská ekonomika rástla a zároveň, aby sa čo najmenej znížila zamestnanosť.
Slovenská ekonomika dosahuje alarmujúci deficit verejných financií
Podľa Národnej banky Slovenska dosiahne deficit verejných financií v tomto roku 5,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Aby Slovensko zastavilo trend zadlžovania, potrebuje dosiahnuť deficit pod 3 % HDP a to tak, že ho každý rok zníži o jedno percento. Podrobne sme vás o téme verejného dlhu informovali v nedávnom článku Slovensko si dláždi grécku cestu zadlžovania, varuje guvernér NBS.
Slovenská ekonomika čelí problému starnutia populácie. Ak vláda nezasiahne, verejný dlh sa bude v priebehu ďalších dvoch dekád neudržateľne zvyšovať až nad úroveň 100 % HDP.
Európska komisia zverejnila v prvom štvrťroku dáta, ktoré ukazujú, že stav verejných financií na Slovensku je najhorší zo všetkých členských štátov EÚ a Slovensko je tak najviac ohrozené bankrotom. Podrobne sa o tejto téme dočítate v našom článku.
Negatívne dopady konsolidácie verejných financií závisia od zvolených opatrení
Veľmi dôležité bude to, aké opatrenia pre ozdravenie slovenskej ekonomiky vláda po voľbách zvolí. „Rozdiel medzi hospodárskymi dôsledkami najviac a najmenej prorastovej konsolidácie predstavuje až približne 200.000 pracovných miest, respektíve približne 6 % výkonu slovenskej ekonomiky,” uvádza správa IFP.
Konsolidácia verejných financií. Zdroj: mfsr.sk
Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.
Vláda môže konsolidovať verejné financie škrtaním vládnych výdavkov alebo zvyšovaním príjmov štátneho rozpočtu. V prípade, že by sa vláda rozhodla zamerať na príjmovú stránku rozpočtu, negatívne dopady opatrení by boli pre slovenskú ekonomiku bolestivé.
Zvyšovanie daňového zaťaženia nielenže znižuje spotrebu domácnosti, ale aj tlmí produktivitu práce a investície podnikov. „Naopak, zníženie vládnych výdavkov naproti tomu nevytvára negatívne motivácie k ekonomickej aktivite a zvyčajne je spojené s rastom investícií súkromného sektora.”
Aby slovenská ekonomika netrpela, vláda musí šetriť
Inštitút finančnej politiky tvrdí, že najvhodnejšie by bolo využiť opatrenia zamerané na škrtanie výdavkov štátneho rozpočtu a to najmä na zníženie výdavkov na štátnych zamestnancov.
Podľa IFP by napríklad zníženie počtu policajtov na európsky priemer prinieslo štátnej kase 96 miliónov eur, ďalších 200 miliónov eur by pribudlo do rozpočtu ak by sa výkon samospráv sústredil do väčších celkov. Celkovo by štát dokázal na krátení výdavkov na verejnú správu ušetriť viac ako 1,5 miliardy.
Zvýšenie spotrebných daní z liehu, vína, cigariet a sladených nápojov by naplnilo štátnu pokladnicu o ďalších 220 miliónov.
No nevyhnutné bude aj znížiť objem vyplácaných sociálnych dávok. Zrušením 13. dôchodku by si štát prilepšil o 300 miliónov eur alebo skrátením doby vyplácania rodičovského príspevku by sa našlo ďalších 200 miliónov.
Všetky spomínané konsolidačné opatrenia sú len ilustračné. Analýza IFP ponúka pohľad na to, ako by bolo možné ušetriť čo najmenej bolestivým spôsobom, škrtaním výdavkov. „V prípade konsolidácie cez zdanenie práce by došlo ešte k výraznejšiemu prepadu ekonomickej aktivity. Nevhodne zvolený konsolidačný mix, ktorý by verejné financie ozdravoval najmä zvyšovaním zdanenia práce, by viedol k 3- až 4-násobne väčšiemu prepadu ekonomickej aktivity,” upozorňuje ďalej IFP.
Aj súčasná úradnícka vláda vo svojom programovom vyhlásení navrhla niekoľko opatrení na konsolidáciu verejných financií, medzi nimi sa taktiež spomína navýšenie majetkových a spotrebných daní.
Pre aké kroky sa rozhodne budúca vláda, zatiaľ predpovedať nevieme. No isté je, že šetriť sa bude, pretože verejný dlh na Slovensku je v súčasnosti v pásme vysokého rizika.
Prečítajte si aj: Ministerstvo financií pripravuje zmenu zákona o DPH – na čo sa máme pripraviť?
