- Pracujúci Slováci by mali zbystriť pozornosť.
- Už od augusta majú nastať zmeny.
- Zamestnávateľ vám prispeje viac.
V reakcii na významný nárast cien jedál a nealkoholických nápojov v slovenských reštauráciách prijíma vláda opatrenia, ktoré poskytnú zamestnancom vyšší príspevok na stravovanie (nielen) počas pracovných ciest.
Tieto zmeny, ktoré vstúpia do platnosti od 1. augusta 2024, predstavujú významnú úľavu pre zamestnancov cestujúcich v rámci služobných povinností. Túto informáciu priniesol odborník na dane a exminister financií Jozef Mihál na svojej stránke na Facebooku.
Príspevok porastie v dôsledku zdražovania
Podľa zverejnených údajov Štatistického úradu SR dosiahla inflácia cien v reštauračných službách v apríli tohto roku 5,3 % oproti predchádzajúcemu roku. To spustilo legislatívne mechanizmy na zvýšenie stravného podľa zákona o cestovných náhradách.
- 8,30 € pre cestovanie trvajúce 5 až 12 hodín,
- 12,30 € pre cestovanie nad 12 hodín až 18 hodín,
- 18,40 € pre cestovanie nad 18 hodín.
Porastú aj „gastráče”
Maximálny príspevok zamestnávateľa na jedlo sa od augusta takisto zvyšuje na 4,57 €, plus prídavky zo Sociálneho fondu, a minimálna hodnota gastrolístka stúpa na 6,23 €. Finančný príspevok na stravovanie bude teraz oscilovať od 3,43 € do 4,57 €.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny oznámilo, že nové regulácie by mohli nadobudnúť účinnosť už v auguste, avšak najneskôr do septembra 2024. Táto iniciatíva prichádza ako súčasť snahy vlády o zmiernenie dopadov inflácie na denný život pracujúcich Slovákov a ich rodín.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Slováci cestujú za prácou do zahraničia
Minulý rok sa počet Slovákov, ktorí krátkodobo pracovali v zahraničí, vyšplhal na viac ako 116-tisíc. Väčšina z týchto pracovníkov pochádzala predovšetkým z východnej časti Slovenska. Ako vysvetľuje agentúra SITA, krátkodobá pracovná migrácia zahŕňa osoby, ktoré pre prácu trávia v inom štáte viac ako tri mesiace, no menej ako jeden rok.
Štatistiky ukazujú, že väčšinu týchto migrantov tvoria muži. Tí predstavujú 71,4 % zo všetkých pracujúcich v zahraničí, zatiaľ čo ženy tvoria 28,7 %.
Zaujímavé je, že počet žien pracujúcich v zahraničí medziročne stúpol o 2,5 %. Muži sú často zamestnaní v stavebníctve, zatiaľ čo ženy sa viac angažujú v sektore zdravotnej starostlivosti, napríklad ako opatrovateľky alebo zdravotné sestry.
Čo sa týka regionálneho rozloženia, najviac, až 47-tisíc pracovníkov (40,5 %), ktorí sa vydali za prácou do zahraničia, pochádzalo z východného Slovenska. Naopak, zo západného Slovenska išlo najmenej pracovníkov, iba 24 %.
V Prešovskom kraji bolo zaznamenaných najviac odchodov, až 26 %, kým z Bratislavského kraja odišlo najmenej ľudí, približne 4,5 %. Počet ľudí odchádzajúcich za prácou z východného Slovenska sa medziročne zvýšil o 19 %, zatiaľ čo na západe tento počet klesol o takmer 17 %.
Krátkodobá pracovná migrácia Slovákov do zahraničia od získania členstva v Európskej únii v roku 2004 prešla výraznými zmenami. V roku 2004 migrovalo za prácou 89,3-tisíc Slovákov, pričom vrchol nastal v roku 2016 s takmer 160-tisíc migrantmi. Odvtedy počet pracujúcich v zahraničí postupne klesal, až dosiahol súčasných 116,1-tisíc v roku 2022.
