Slováci infláciu nevnímajú cez čísla, ale cez ceny potravín v obchodoch

Slováci nevnímajú infláciu cez grafy, tabuľky ani oficiálne čísla. Rozhoduje niečo úplne iné, obyčajný nákup v obchode. Chlieb, mlieko, maslo či základné potraviny. Práve tie formujú predstavu o tom, či je život drahší alebo nie.

Vyplýva to z analýzy Národnej banky Slovenska, ktorá ukazuje, že až 87 % ľudí si tvorí obraz o inflácii najmä podľa cien potravín a nápojov, nie podľa štatistických údajov.

Oficiálne čísla inflácie tak pre väčšinu ľudí zostávajú v pozadí. Realita sa odohráva v obchode, nie v grafe.

Slováci a inflácia: prečo rozhodujú práve potraviny

Každý deň si pamätáme ceny vecí, ktoré kupujeme často. Chlieb, mlieko či maslo. Naopak, pri veciach ako chladnička alebo detská sedačka si presnú cenu väčšina ľudí nevybaví.

Ako vysvetľuje NBS, dôvod je jednoduchý, frekvencia nákupov je dôležitejšia než samotná výška výdavkov.

„Spotrebitelia pri hodnotení inflácie zohľadňujú skôr frekvenciu nákupov než výšku výdavkov,” uvádzajú analytici Národnej banky Slovenska.

Práve preto sa ceny potravín stávajú hlavným „ukazovateľom inflácie” v každodennom živote. Vidíme ich často, porovnávame ich neustále a rýchlo si všimneme aj malé zmeny.

Čísla verzus realita v obchodoch

Oficiálna inflácia je komplexný ukazovateľ. Štatistici sledujú viac ako 700 položiek, od potravín až po energie či služby. Z nich sa skladá tzv. spotrebný kôš, ktorý reprezentuje priemerné výdavky domácností.

Lenže realita je individuálna. Každý nakupuje inak, v inom rytme a s inými prioritami.

NBS upozorňuje, že práve preto sa môže stať, že inflácia v štatistikách a inflácia v hlave ľudí nie sú rovnaké.

Ľudia si totiž nevytvárajú obraz o cenách podľa celého koša, ale podľa jeho najviditeľnejšej časti a ňou sú potravín.

Aj keď sa vnímanie inflácie u Slovákov odvíja najmä od cien potravín, dôležité je pozrieť sa aj na aktuálny vývoj samotnej inflácie.

To znamená, že ceny tovarov a služieb naďalej rastú, aj keď tempo zdražovania je nižšie než počas vrcholu inflačnej vlny v rokoch 2022 a 2023.

Zároveň však platí, že jednotlivé kategórie sa vyvíjajú rozdielne, niektoré ceny stagnujú, iné stále rastú rýchlejšie. A práve potraviny zostávajú tou časťou, ktorú si domácnosti všímajú najviac a najčastejšie.

Slováci a inflácia: prečo potraviny menia náladu

Najsilnejšie zistenie analýzy je, že ceny potravín dokážu ovplyvniť náladu ľudí aj vtedy, keď celková inflácia nerastie.

NBS uvádza, že zdražovanie potravín môže zhoršiť vnímanie ekonomickej situácie aj v období, keď je inflácia stabilná.

Inými slovami, aj keď čísla hovoria niečo iné, ľudia sa cítia horšie, ak vidia vyššie ceny v obchodoch.

Tento rozdiel medzi „realitou v dátach” a „realitou v peňaženke” je jeden z hlavných dôvodov, prečo je inflácia tak citlivá téma.

Prečo centrálne banky sledujú potraviny

Dôležitým zistením je aj to, že potraviny neovplyvňujú len každodenné vnímanie, ale aj očakávania do budúcnosti.

Počas posledných inflačných rokov sa ukázalo, že inflačné očakávania ľudí sa často približujú práve vývoju cien potravín, nie oficiálnej inflácii.

Podľa NBS sa ich význam počas inflačnej vlny ešte zvýšil. Potraviny tak neovplyvňujú len to, čo ľudia cítia dnes, ale aj to, čo očakávajú zajtra.

Prečo je inflácia pre Slovákov hlavne o jedle

Inflácia je v ekonomických učebniciach číslo. Pre Slovákov je to však každodenná skúsenosť v obchode.

Nie graf, ale nákupný košík rozhoduje o tom, či majú pocit zdražovania. A práve preto sa do centra pozornosti neustále vracajú potraviny – chlieb, mlieko a maslo.

Nie sú len súčasťou spotrebného koša. Pre väčšinu ľudí sú jeho najviditeľnejšou tvárou.