- Vedci z dallaskej univerzity vyvíjajú špeciálny čip.
- Ten dokáže pomocou senzorov vidieť cez prekážky.
- Kedy sa dostane do smartfónov?
Smartfóny toho dnes vedia skutočne veľa. Z obyčajných zariadení na telefonovanie sa postupne stali naše vreckové počítače, platobné karty, fotoaparáty, hudobné prehrávače a mnoho iného. Teraz do nich možno dorazí niečo úplne nové. O téme informoval portál MôjAndroid.
Kúsok vyvíjajú profesori Texaskej univerzity v Dallase. Týmto projektom je špeciálny čip, ktorý dokáže vyobrazovať objekty za prekážkami. Ide teda o čosi veľmi podobné röntgenu.
Celý čip skladá z troch senzorov. Tie vysielajú a prijímajú vysokofrekvenčné rádiové signály. Pokiaľ signál narazí na prekážku, vráti sa v zosilnenej podobe, a smartfón je tak schopný vyobraziť objekty za danou prekážkou.
Takto vyzerá pripravovaný čip. Zdroj: livescience.com
Senzory sú také malé, že ich veľkosť sa dá prirovnať k zrnku piesku. Nejde teda o typický röntgen (hoci výskumníci tento pojem pri svojej práci využívajú). Trvalo 15 rokov, kým sa im podarilo vyvinúť taký rozmer, ktorý sa zmestí do smartfónu.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Nie je to však ešte ani zďaleka dokonalé. Testy prebiehali pomocou objektov skrytých za kartónom, pričom vzdialenosť bola len 1 centimeter. Maximálne sa počíta s 2,5 centimetrom.
Ak by všetko išlo podľa plánov, cieľom vedcom je vyvinúť také senzory, ktoré by to zvládali až do vzdialenosti 13 centimetrov. Určite by sa našlo mnoho spôsobov, ako by funkciu dokázali využívať i bežní ľudia v bežnom živote.
Röntgenové žiarenie je elektromagnetické žiarenie v rozsahu vlnových dĺžok od 1 pikometra do 10 nanometrov. Vzniká prudkým zabrzdením urýchlených elektrónov alebo prechodom elektrónov na nižšie energetické hladiny v atóme.
Jeho prirodzeným zdrojom sú najmä hviezdy, umelo sa dá získať v röntgenovej trubici dopadom zrýchlených elektrónov na anódu. Jeho ďalšími zdrojmi sú niektoré rádionuklidy.
V rádiológii používané spektrum má vlnovú dĺžku 1 – 50 nm. Okrem medicíny sa využíva pri štrukturálnej a spektrálnej analýze látok, v radiačnej chémii, v defektoskopii. Patrí do skupiny tzv. ionizačného žiarenia, ktoré má negatívne účinky na ľudský organizmus.
Zaujímate sa o to, ako odísť do dôchodku so štedrým pasívnym príjmom? Pozrite si naše video.
