Ako sme informovali ešte v októbri, tak na hlasovanie do NRSR sa dostal vôbec prvý návrh, ktorý sa týkal kryptomien. Spoločne s Petrom Cmorejom ho predložil Marián Viskupič. Prvého menového sme pozvali na rozhovor.
Peter Cmorej je poslancom NRSR za stranu SaS. Zároveň je členom dvoch výborov: Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti NBÚ a Výboru NR SR pre sociálne veci. V rozhovore sa dozviete, či plánuje znovu predložiť zamietnutý návrh a ako chce zlepšiť súčasné podmienky pre kryptomenových podnikateľov na Slovensku.
Ste jeden z veľmi málo poslancov v NRSR, ktorý sa postavil za zníženie daňového zaťaženia z obchodovania kryptomien. Zároveň ste celkovo pomenovali veľký problém na Slovensku ohľadne zdaňovania iných druhov obchodovania ako napríklad obchodovanie s forexom, ETF a podobne. Čo by sa podľa vás malo zmeniť?
Návrh sa týkal investovania ako takého a kryptomien. Podporiť investície je pre nás veľmi dôležité, aby sme naštartovali u ľudí budovanie majetku. Pokiaľ sa budeme spoliehať iba na dôchodkový systém, tak bude zle nedobre. Slováci budú na dôchodku chudobní.
Dôchodkový systém je to, čomu sa venujem dlhodobo. Preto považujem podporu budovania majetku za dôležitú. Príbuznou témou sú kryptomeny, bez ohľadu na to, či na ne nazeráme ako investíciu, špekuláciu, či komoditu. To ja ani nechcem riešiť. Kryptomeny sú veľké odvetvie, ktoré sa rozvíja a je hanba, že ich úplne ignorujeme. Marketcap všetkých kryptomien sú bilióny dolárov a viem o tom, že na Slovensku je veľa zaujímavých kryptonadšencov a začínajúcich firiem, ktoré treba podporiť.
Veľa z nich odchádza do zahraničia alebo sa pod istou mierou rizika radšej vyhnú zdaneniu, pretože systém nie je optimálne nastavený. Stačí iba málo zmien a môže tu, podobne ako v Česku, vzniknúť krypto hub. Zníženie daní by mohlo prilákať zahraničných investorov a zvýšiť príjmy do štátnej pokladnice.
Peter Cmorej prijal pozvanie na rozhovor. Zdroj: petercmorej.sk
Bielorusko nedávno zaviedlo nulové dane, aby prilákalo nových investorov zo zahraničia. Môže zníženie daní prilákať nových investorov alebo naopak bude mať negatívny dopad na štátu pokladnicu?
Aktuálne vysoké dane a odvody dohromady sú nezmysel. Daňový úrad dokonca nemá ani záznam o firmách, či osobách, ktoré by na Slovenku zdaňovali príjem z kryptomien. Respektíve, príjmy sú nepostrehnuteľné. Je to veľká škoda, že vysoké zdanenie vyháňa ľudí do čiernej zóny, kedy dane neplatia, alebo si rovno prenášajú daňovú rezidenciu niekam inam.
V EÚ nie je harmonizované zdaňovanie ako také, ani zdaňovanie kryptomien. Pokiaľ nastavíme rozumné podmienky, vieme toho veľa zmeniť a priniesť pozitívny efekt. Zníženie dani paradoxne zvýši príjem do rozpočtu.
Daňová sekcia Ministerstva financií neustále argumentovala, že zníženie daní by prinieslo výpadok vo verejných financiách. Pri otázke, aký výpadok? nech ho vyčíslia, však už nevedeli odpovedať.
Oni sa asi boja, že kryptomeny by mohli byť zneužité na pranie špinavých peňazí. Čo na jednej strane chápem, ale už teraz má štát veľa nástrojov a regulácií, ktoré vedia nekalú činnosť postihnúť. Rovnako, ak sa bavíme o obave z daňových únikov, dajú sa nájsť riešenia. Daňová sekcia však nemala záujem o diskusiu.
Zdaňovanie investícií je tiež zaujímavé, existujú tri režimy zdanenia. Pri slovenských podielových fondoch sme dokonca unikát. Možno ako jediná krajina na svete máme zrážkovú daň vo výške 19%, čo sa v čase zavedenia výrazne kritizovalo. Teraz po 10 rokoch si na to ľudia už zvykli.
Za váš návrh hlasovali poslanci naprieč prakticky celým spektrom. Jediný a ten zásadný problém je, že z každej politickej strany to boli skôr jednotky poslancov. Možno ak by sa poslancom viac odprezentovali kryptomeny, dokázali by sa získať na zahlasovanie ďalších návrhov.
Ja som počul, že negatívny výsledok, bol nakoniec skôr nedorozumením. V každej strane majú systém akéhosi gazdovania. Určí sa poslanec, ktorí má návrh na starosti. V strane OĽANO vraj chceli hlasovať za, len ten čo ukazoval sa pomýlil a neukázal palec hore vtedy kedy mal.
Už sa mi aj ozvalo niekoľko kolegov s otázkou, kedy zákon predložím znovu na hlasovanie. Mojim cieľom bude dohodnúť sa, aby mal návrh šancu prejsť. Minule sme stroskotali na prvom hlasovaní. Ak by sa dostal návrh do druhého čítania, už by sa o to museli seriózne zaujímať aj Ministerstve financií, na Daňovej sekcii.
Vidím teda reálnu šancu, že by sa to mohlo podariť. Pomôcť môžu aj vaši čitatelia, ak budú poslancov edukovať a dajú im vedieť, že im na návrhu záleží. Ak niekto poznáte akéhokoľvek poslanca, tak určite má zmysel im vysvetliť, čo sú kryptomeny a prečo má zmysel schváliť tento návrh.
Keďže rovnaký návrh môžeme predložiť iba raz za 6 mesiacov, tak pokúsim sa návrh prerobiť a predložiť ho znovu, o niečo skôr, aby sme to stihli ešte v tomto volebnom období.
Niektoré štáty už pred 6 rokmi klasifikovali kryptomeny ako napríklad digitálne aktíva. Dokonca Salvador v roku 2021 uznal Bitcoin ako štátne aktívum. Na Slovensku väčšina poslancov vie o kryptomenách len veľmi základne informácie. Očakávate, že by sa to mohlo zmeniť? Ak áno, čo preto môžeme urobiť? Trend rastu a stále väčšej akceptácie po celom svete je viditeľný. Slovensko ale rapídne zaostáva.
Je to hlavne o tom, aby si niekto v parlamente osvojil túto tému a navrhol príslušné zákony. Na Slovensku som bol zatiaľ prvý ja s kolegom Viskupičom. Je to aj o tom, akých ľudí si do parlamentu volíte. Pokiaľ bude v Národnej rade prevaha poslancov, ktorých hlavnou témou je, ktorý deň ľuďom dovoliť nakupovať v obchodoch, či iné nezmysly ako sa ľuďom montovať do života, tak hlasovať sa bude o iných veciach, ako kryptomenách.
Peter Cmorej. Zdroj: Facebook, Peter Cmorej
Dokonca pre niektorých účtovníkov a daňovníkov nie je problém, v porovnaní so zahraničím, na Slovensku len s vyššími odvodmi, ale aj s chaosom. Napríklad daňový úrad podľa informácií, ktorými disponujeme akceptuje pre obchodovanie s kryptomenami iba pár, aj to zahraničných účtovných systémov. Niečo ako super faktúra pre kryptomeny u nás neexistuje. Je nejaké riešenie pre kryptoobchodníkov ako celý systém zjednodušiť?
Ja som navrhoval, aby bol zisk z dlhodobého držania po roku oslobodený od daní. V takom prípade sa príjem ani neuvádza v daňovom priznaní. Najlepšie riešenie by bolo, kedy sa zisk zdanil až vtedy, keď sa dostane z burzy na bankový účet, respektíve do reálnej dispozície daňovníka.
Do návrhu sme dali, aby zdaniteľné plnenie nastalo až v čase, kedy vymeníte kryptomeny za stablecoin alebo fiat menu. Myslím, že toto má šancu na schválenie.
Určite vás neobišla informácia o krachu veľkých kryptomenových spoločností v roku 2022. Ako túto situáciu na kryptotrhu vnímate?
Podvody nájdeme v každom odvetví. O FTX vieme z médií, že sa jedná o čistý podvod. Používali klientske peniaze tak, ako sa nemalo. Podvody v rovnakom rozsahu sa v minulosti diali aj na akciovom trhu. Wirecard dokonca bola medzi top 20 nemeckými spoločnosťami. Nakoniec v roku 2020 skrachovali. Podvody, žiaľ, sú súčasť života.
Kryptomeny sú relevantným odvetvím ekonomiky a nemali by sme ho ignorovať. Obchodovanie s kryptomenami však treba stále brať ako špekuláciu a každý by mal zvážiť mieru podstupovaného rizika. Kto investuje do kryptomien, mal by sa sa riadiť podľa najzákladnejšej poučky a to, investovať iba to, čo si skutočne vie dovoliť stratiť.
Prečítaj si aj: Ďalšia hanba pre Slovensko? Návrh v NRSR na zníženie dane z kryptomien skončil fiaskom!
