Nový predseda vlády Robert Fico sa na nedávnej návšteve rezortu financií vyjadril na tému zdaňovania bankového sektoru. Vláda v súčasnosti totiž pracuje na bankovom odvode, s ktorým banky nie sú spokojné, uvádza denník Pravda. Argumentujú tým, že odvod predraží hypotéky, ktoré si bude môcť dovoliť opäť menšie percento klientov.
Bankový odvod
Zavedením štátnej bonifikácie hypotekárnych úverov a bankového odvodu by sa mal štát na úrokoch podieľať dvoma percentami a banky jedným až dvoma percentami. Bankári však varujú, že štát robí chybu a dostane ešte menej peňazí ako v súčasnosti, keďže vlastný kapitál bánk klesne a úrokové sadzby porastú.
Robert Fico reagoval na rastúce zisky slovenských bánk, ktoré za prvý polrok 2023 zaznamenali extrémne vysoké čísla. Hlavným dôvodom vzostupu ich príjmov bol rast úrokových sadzieb. Zatiaľ čo za rok 2022 dosiahli banky zisk 385 miliónov eur, za prvý polrok 2023 to bolo už 564 miliónov eur.
Zisky bánk v eurách. Zdroj: NBS
Snaha dodatočného zdanenia bankového sektoru, resp. zavedenia bankového odvodu vznikla z dôvodu zlých verejných financií. Robert Fico zdôraznil, že máme historicky najvyšší deficit a prudko stúpol aj verejný dlh. Zároveň odsúdil 100 opatrení, ktoré predstavila vláda Ľudovíta Ódora so slovami, že sa snažili o vyrovnaný rozpočet na úkor životnej úrovne Slovákov. Cieľom novej vlády je konsolidovať verejné financie tak, aby sa zachovali sociálne princípy.
Zarábaj aj ty na raste kryptomien.
Začni ich nakupovať na Binance a získaj 100 dolárový vstupný bonus.
Hospodárenie Slovenska je v kritickom bode
Štátny rozpočet Slovenska dosiahol ku koncu októbra deficit vo výške 5,191 miliardy eur. Medziročne hovoríme o zhoršení hospodárenia až o 199,5 %, informuje Ministerstvo financií SR. Príjmy štátu vzrástli medziročne len o 17,5 % (2,646 miliardy eur) a dosiahli 17,771 miliardy eur, zatiaľ čo výdavky narástli až o 36,2 % (6,104 miliardy eur) na hodnotu 22,962 miliardy eur.
Zároveň však stúpol aj verejný dlh, ktorý posledné roky dosahuje rekordné čísla. Za rok 2022 sme boli svedkami verejného dlhu na úrovni 57,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo sa v roku 2021 prelomil rekord 61 %. Odhaduje sa, že máme už len dve volebné obdobia na to, aby sa zaviedli reformy. Ak totiž nedôjde k zmene, Slovensko je priamo ohrozené bankrotom už do roku 2040.
Slovensko je druhé najhoršie v EÚ
S nelichotivou analýzou pre Slovensko nedávno prišiel aj Eurostat, ktorý nás umiestnil ako druhú najhoršiu krajinu hneď po Bulharsku. Metodika s názvom medián ekvivalentného disponibilného príjmu meraný v parite kúpnej sily na obyvateľa hovorí o tom, koľko si môžu dovoliť obyvatelia v jednotlivých štátoch. Výsledkom je, že aj v krajinách s nižším priemerným príjmom ako na Slovensku si obyvatelia môžu dovoliť viac ako Slováci.
Mohlo by ťa zaujímať: Hrozí skutočne Slovensku bankrot?
