- Zákon o práci namiesto dávok mieri do pripomienkového konania.
- Cieľom je motivovať ľudí nájsť si prácu a znížiť závislosť na dávkach
- Nezaobišiel sa však bez kritiky.
Priemerná dávka v hmotnej núdzi na Slovensku predstavuje približne 193 eur mesačne, pričom na jednu osobu je výška pre rok 2025 stanovená na 86,5 eura. V krajinách ako Nemecko alebo Francúzsko sú dávky podstatne vyššie, no podmienené splnením prísnych pravidiel. V škandinávskych krajinách, kde sú sociálne systémy tradične štedré, dosahujú dávky pre nezamestnaných až 70 % ich predchádzajúceho príjmu. Na druhej strane krajiny ako Maďarsko alebo Bulharsko majú podobne nízke dávky ako Slovensko, avšak bez širších aktivačných opatrení, čo obmedzuje ich efektívnosť.
Kombinácia dávok a povinnosti prijať zamestnanie či „flexicurity”
Sociálna politika v oblasti zamestnanosti a dávok v hmotnej núdzi je v krajinách EÚ aj vo svete veľmi rozmanitá a odráža rozdielne ekonomické, kultúrne a legislatívne prostredia. Podobné opatrenia, aké navrhuje Slovensko, sa osvedčili v rôznych formách, pričom úspešnosť ich implementácie závisí od kontextu jednotlivých krajín.
V Nemecku je zavedený systém, ktorý kombinuje dávky v hmotnej núdzi s povinnosťou prijímať ponúkané zamestnanie alebo účasť na rekvalifikáciách a vzdelávacích programoch. Nedávno prešiel zmenami, ktoré zahŕňajú navýšenie občianskeho príjmu a podmienky – ak nezamestnaní nebudú chodiť na pracovné pohovory, odmietnu vzdelávacie kurzy alebo neprídu na úrad práce, prídu hneď od začiatku o 10 % dávky, pričom maximálnou sankciou je 30-percentné zníženie.
V severských krajinách ako Švédsko a Dánsko existuje silné prepojenie medzi sociálnou podporou a aktívnymi opatreniami trhu práce. Tieto krajiny poskytujú relatívne vysoké dávky v nezamestnanosti, avšak ich prijímatelia musia aktívne spolupracovať s úradmi práce pri hľadaní zamestnania, zvyšovaní kvalifikácie alebo účasti na verejnoprospešných prácach. Tento prístup, známy ako „flexicurity” (flexibilita a bezpečnosť), podporuje zamestnanosť a zahŕňa flexibilitu nielen v prepúšťaní zo strany zamestnávateľov, ale aj v možnosti zmeniť pracovnú pozíciu na strane zamestnancov. To umožňuje pružnejšie reagovať na potreby a zmeny na trhu práce aj na potreby zamestnanca v konkrétnej životnej situácii. Vyžaduje si však aj vysokú mieru organizácie a financovania zo strany štátu.
V severských krajinách aktívne podporujú zamestnanosť. Zdroj: shutterstock.com/Wenig Boese
Spojené kráľovstvo zaviedlo systém Universal Credit, ktorý kombinuje viaceré druhy sociálnych dávok vrátane podpory v nezamestnanosti. Tento systém zavádza sankcie za neochotu spolupracovať s úradmi práce a zároveň podporuje motiváciu prostredníctvom časti dávok, ktorá zostáva zachovaná aj po nástupe do zamestnania. Avšak administratívne problémy a dlhé čakacie lehoty na vyplácanie dávok spôsobili ťažkosti niektorým skupinám príjemcov.
