- Slovensko v roku 2025 vytvorilo príjem 134,2 miliardy eur.
- Po prepočte na obyvateľa je to oveľa viac, než zarobí priemerný zamestnanec.
- Kam teda miznú peniaze, ktoré na výplatnej páske nikdy neuvidíte?
Peniaze na Slovensku sú. Len nie tam, kde by ste ich hľadali. Štatistický úrad SR v utorok 20. októbra zverejnil, že hrubý národný dôchodok (HND) Slovenska dosiahol v roku 2025 134,2 miliardy eur. Medziročne narástol o 5,3 %.
Ak túto sumu rozdelíme medzi všetkých ľudí v krajine, výsledok prekvapí. Na konci roka 2025 žilo na Slovensku podľa demografickej publikácie ŠÚ SR 5 409 407 obyvateľov. Na každého tak pripadá 24 808 eur ročne, čiže zhruba 2 067 eur mesačne.
Priemerná hrubá mzda pritom podľa databázy DATAcube dosiahla za celý rok 2025 len 1 620 eur. V roku 2026 je na úrovni 1 707 eur.
Rozdiel je 447 eur mesačne. A to na každého človeka, vrátane detí a dôchodcov.
Ako fungujú peniaze a rast mzdy. Zdroj: shutterstock.com/Prostock-studio
Kde sú peniaze, ktoré nevidíte na výplatnej páske
Hrubý národný dôchodok nie je výplata. Je to celý koláč, ktorý si medzi sebou delia ľudia, firmy a štát. Zahŕňa príjmy slovenských subjektov doma aj v zahraničí a štatistici z neho už odpočítali to, čo odtečie von, ako napríklad zisky zahraničných vlastníkov.
Prvý veľký kus zoberú odvody, ktoré platí zamestnávateľ navyše k hrubej mzde. Podľa výpočtu ceny práce ÚPSVaR v roku 2025 tvoria spolu 36,2 %. Pri priemernej mzde je to ďalších 586 eur mesačne.
Priemerný zamestnanec stojí firmu 2 206 eur mesačne. To je viac ako spomínaných 2 067 eur na hlavu. Peniaze teda reálne vznikajú, len časť z nich putuje rovno do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Potom si svoje zoberie ešte daň a odvody zamestnanca, takže na účet príde výrazne menej.
Druhý kus koláča ostáva firmám. Nejde len o zisky, ale aj o peniaze na nové stroje, budovy a náhradu toho, čo sa opotrebovalo.
Tretí kus berie štát cez dane z produkcie a dovozu, kam patrí aj DPH, ktorú platíte pri každom nákupe.
A ešte jednoduchá matematika. Celá suma sa delí na všetkých obyvateľov, no pracuje len časť z nich. Ostatní sú deti, študenti či dôchodcovia.
Peniaze, od ktorých závisí aj Brusel
Toto číslo nie je len štatistická kuriozita. Štatistický úrad pripomína, že:
„HND je dôležitým ukazovateľom pre určovanie súm, ktorými SR prispieva do rozpočtu EÚ”.
Zároveň je kľúčové aj pre nastavenie dotácií z európskeho rozpočtu. Všetky členské štáty ho počítajú podľa rovnakých pravidiel, ktoré stanovuje nariadenie EÚ 2019/516.
Štatistici tento rok prepísali údaje až do roku 2018. Dôvodom boli výhrady Eurostatu. Do čísel po novom pribudla napríklad elektrina, ktorú si vyrábajú samotné domácnosti, a zahraniční obchodníci registrovaní na Slovensku pre DPH.
Eurofondy a Slovensko. Zdroj: shutterstock.com/Mehaniq
Koláč rastie, ekonomika však brzdí
Teraz menej príjemná časť. Rast o 5,3 % je v bežných cenách, teda vrátane vplyvu inflácie. A jeho tempo sa spomaľuje už druhý rok po sebe.
Reálny výkon ekonomiky je oveľa slabší. Podľa revízie HDP zo Štatistického úradu slovenská ekonomika v roku 2025 rástla len o 0,9 %. Rok predtým to bolo 2,6 %, teda takmer trikrát viac.
Revízia síce zvýšila objem HDP za rok 2025 v stálych cenách o 1,3 miliardy eur, na celkovom obraze to však veľa nemení.
Slovenská ekonomika spomaľuje. Zdroj: shutterstock.com/Marian Weyo
Náš názor: Problém nie je v tom, koľko vytvoríme
Slovensko nie je chudobná krajina. Na papieri vytvára na každého človeka viac, než zarobí priemerný zamestnanec.
Problém je v tom, aká veľká časť peňazí sa k ľuďom nikdy nedostane. Vysoké zaťaženie práce a spomaľujúca ekonomika znamenajú, že priepasť medzi číslami štatistikov a vašou peňaženkou sa sama nezmenší.
Ako sa od januára zmenia odvody a minimálna mzda, sme rozoberali v článku Minimálna mzda 972 eur, odvody živnostníka 452 eur: Realita na Slovensku v roku 2027.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Čo je hrubý národný dôchodok?
Je to súčet príjmov všetkých ľudí, firiem a štátu na Slovensku, vrátane príjmov zo zahraničia. Od hrubého domáceho produktu sa líši tým, že sa z neho odpočítajú príjmy, ktoré odchádzajú do zahraničia, a pripočítajú tie, ktoré prichádzajú zo zahraničia.
- Prečo na obyvateľa pripadá viac, než je priemerná mzda?
Pretože HND nie sú len mzdy. Patria doň aj odvody zamestnávateľov, zisky a investície firiem a dane, ktoré vyberá štát. Suma sa navyše delí na všetkých obyvateľov, hoci pracuje len časť z nich.
- Ovplyvní toto číslo moju peňaženku?
Priamo nie. Nepriamo áno, pretože od HND závisí, koľko Slovensko zaplatí do rozpočtu EÚ a aké dotácie z neho dostane. Tieto peniaze sa potom premietajú do verejných financií.
