Dnešný deň sa niesol v znamení nepochopenia. Na jednej strane stojí nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz a na druhej strane nahnevaná komunita. Čo sa vlastne stalo?
Nobelisti proti kryptomenám
Nobelisti ekonomickej teórie majú problém s kryptomenami. Po Robertovi Mertonovi, ktorý povedal, že kryptomeny nie sú vôbec peniaze, sa do kryptomien oprel aj Joseph Stiglitz. Ten dokonca na CNBC volal po vypnutí kryptomien.
Dôvodom na vypnutie kryptomien je podľa neho nedostatok transparentnosti. Stiglitz je totiž veľkým zástancom rozvoja digitálneho platobného systému. Podľa jeho názoru je totiž transparentný systém peňazí výborne padnúce riešenie pre budúce ekonomické regulácie. V podstate ide o to, že regulácie sa môžu vykonávať rozumným spôsobom, ak k nim bude dostatok dát.
Informácie o vedeckom pokroku – Prelomy vo vede – Ulice osvetlené stromami a zdroj energie na 400 rokov
Vďaka transparentnému platobnému systému by podľa neho bolo tiež možné vytvoriť férovejšie prostredie pre ekonomické aktivity. Tým by sa predišlo nekalým praktikám a financovaniu zločineckých aktivít. Stiglitz považuje kryptomeny za oddelený systém, ktorý je nebezpečný práve kvôli svojej neprehľadnosti a netransparentnosti.
Kryptomeny by sa podľa neho mali vypnúť. Svoj dvojminútový prejav zakončuje tým, že potrebujeme elektronický platobný systém, ktorý je imúnny proti štátnemu sledovaniu a prílišného vstupu štátu do súkromia občanov. Práve riziko absolútneho dohľadu vidí ako najväčší problém digitálneho peňažného systému.
Nepochopenie problematiky
Ako sa zdá, tak Stiglitz nemá prehľad o tom, čo sú to kryptomeny a obzvlášť potom Bitcoin. V prvom rade je evidentné, že nechápe nezastaviteľnosť decentralizovanej siete. Jeho nárok na vypnutie kryptomien je mimo reality a to bohužiaľ skresľuje celý pohľad na danú vec. Zdá sa totiž, že Stiglitz nemá hlbšie znalosti o kryptomenách a hlavne o BTC.
Práve BTC je transparentný systém, kde sú všetky transakcie viditeľné a z blockchainu možno tak vyčítať, aké finančné toky existujú (na rozdiel od Monera, Zcash, Dash). To je dokonca jedna z hlavných výčitiek k BTC, pretože transparentnosť transakcií na prvom blockchaine môže byť neprijateľná pre súkromné spoločnosti.
Problém, prečo Stiglitz pokladá kryptomeny za „temné miesto” ekonomiky, je hlavne fakt, že kryptomeny si tak akosi vlastne nikto nevšíma. Vďaka absencii akejkoľvek regulácie sa z nich stala trochu sivá zóna ekonomiky. To je však iba nedorozumenie v rámci časových rámcov. A Stiglitza nemožno obviniť z toho, že by podporoval dohľad nad finančným systémom, aj keď dobre chápe potrebu regulácie.
Kryptomeny totiž perfektne reprezentujú systém, po ktorom volá. Absencia vedomostí nobelistu je síce žalostná, na druhej strane rozhodne nie je potrebné na Stiglitza aktívne útočiť, ako sa to momentálne v kryptokomunite deje. Jeho cieľom bolo vždy zlepšenie ekonomických podmienok pre všetkých a zníženie nebezpečenstva zo strany štátu. Rovnaký cieľ majú aj kryptomeny.
Pokračovať v čítaní:
Elon Musk a Vitalik Buterin diskutujú na Twitteri – Aká je budúcnosť Etherea?
Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil KracikA.
Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.
