Počítače a výpočtové technológie sú už bežnou súčasťou nášho života, a aj napriek tomu sa naďalej vyvíjajú, a to závratným tempom. Veci, ktoré sme ešte pred niekoľkými rokmi označovali za sci-fi, či už sa jedná o umelú inteligenciu alebo kryptomeny, sa stávajú skutočnosťou. Prispieva k tomu i Blockchain.
Preložené z originálu, ktorý pre českú verziu kryptomagazínu napísal Michal V.
Kryptomeny už všetci najskôr poznáme. A pokiaľ nie, tak väčšina populácie už určite počula o Bitcoine. Cena BTC sa v dobe jeho najväčšej slávy vyšplhala až na 18000 USD. Aj keď Bitcoin otvoril bránu ďalším kryptomenám a kryptotechnológiám, najväčšiu slávu by si zaslúžila skôr technológia, ktorá Bitcoin stvorila.
Všemocný Blockchain
Práve Blockchain je označovaný za jednu z najprogresívnejších technológií, ktorú v súčasnej dobe máme. Aj keď ho poznáme predovšetkým vďaka kryptomenám, jeho potenciál je obrovský a uplatnenie môže v budúcnosti nájsť v celej rade oblastí. Jeho najväčšou prednosťou je zabezpečenie a práve preto si túto technológiu začína všímať čím ďalej tým viac spoločností, výskumných inštitúcií a dokonca i vlády rôznych krajín. Využiť ho chcú napríklad pre zabezpečenie každodenných finančných operácií, v automobilovom priemysle a dokonca tiež pri vedeckých výskumoch.
Radi vás budeme o vývoji na kryptotrhu naďalej informovať. Ak nechcete prísť o naše kryptospravodajstvo, dajte nám like na facebooku alebo povoľte notifikáciu použitím zvončeku vľavo dole.
Od Bitcoinu až do vesmíru
Potenciál Blockchainu si všimla tiež NASA, ktorá ho chce uplatniť pri výskume hlbokého vesmíru, teda priestoru mimo slnečnej sústavy a našej galaxie. Úlohou vývoja je naučiť vesmírne lode vlastnému mysleniu a vytvoriť nový spôsob komunikácie medzi nimi.
„Pokiaľ by sa (lode) stretli s problémom, ktorý je pre ne nový, musia disponovať nejakou vlastnou inteligenciou. Tá im potom pomôže porozumieť danému problému a nájsť najlepšie riešenie. Následne môžu napríklad na zem zasielať iba určité dáta. Alebo môžu autonómne urobiť niečo, čo im umožní pokračovať naďalej v činnosti,” prehlásil Rigo Roche, inžinier vo výskumnom centre NASA Johna Glenna v Clevelandu.
Ako príklad uvádza Roche situáciu, kedy skupina satelitov, hľadajúcich mikrobiálny život na Marse, naraz medzi stotisícmi fotiek uvidí niečo zaujímavé. Spoločne potom môžu vyhodnotiť, či je informácia na fotografii naozaj zaujímavá, alebo nie. Na zem potom môžu zaslať iba jedinú fotografiu. Cieľom je, aby sa vesmírne lode vo vesmíre mohli rozhodovať na základe vlastnej umelej inteligencie a nemuseli sa toľko spoliehať na rozhodnutia ľudí na zemi.
„V súčasnej dobe čelíme nedostatkom v spojení, lebo dáta sú zasielané na veľmi veľkú vzdialenosť,” povedal Thomas Kacpura, vedúci tímu zaoberajúceho sa umelou inteligenciou vo vesmíre. Práve preto sa podľa expertky na kyberbezpečnosť Jin Wei Kocsis na taký systém hodí Blockchain. Ten podľa nej spĺňa vysoké nároky, medzi ktoré patrí napríklad schopnosť pracovať i s nízkym výkonom, s obmedzenými dátami a oneskorením v prenose dát.
