Ministerstvo financií predložilo do pripomienkového konania návrh nového zákona, ktorý zmení zdaňovanie príjmov na Slovensku. Nová legislatíva vzniká na základe dohody členských štátov Európskej únie o minimálnej úrovni zdaňovania najväčších spoločností. Cieľom tejto právnej úpravy je zamedziť nadnárodným spoločnostiam presúvať zisky do štátov s minimálnym alebo nulovým daňovým zaťažením. Nová daň zvýši príjmy štátneho rozpočtu.
Európska únia rozhodla, že minimálna daň bude 15 %
Členské štáty EÚ sa v závere minulého roka dohodli, že zavedú v Európskej únií minimálnu sadzbu zdaňovania, ktorú označujú ako druhý pilier reformy OECD v oblasti medzinárodného zdaňovania. Nová smernica sa musí zaviesť do legislatívy jednotlivých členských štátov EÚ do konca roka 2023. Na základe tejto dohody vypracovalo Ministerstvo financií návrh novej legislatívnej úpravy pre Slovensko.
„Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF SR) predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o takzvanej dorovnávacej dani. Zámerom je zabezpečiť minimálne zdanenie príjmov podnikateľov nachádzajúcich sa na Slovensku, ktorí sú členmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, dorovnaním ich dane na výšku 15 %”, uvádza v tlačovej správe MF SR.
Návrh zákona sa vzťahuje na skupiny podnikov s ročnými výnosmi aspoň 750 miliónov eur, ktoré dosiahli v najmenej dvoch zo štyroch účtovných období.
Nová daň zabezpečí spravodlivejšie podnikateľské prostredie. Veľké nadnárodné spoločnosti budú formou dorovnávacej dane platiť spravodlivý podiel dane bez ohľadu na to v akých krajinách pôsobia.
Napriek prvotným vyšším nákladom finančnej správy na informačné systémy bude mať táto zmena pozitívny vplyv na štátny rozpočet Slovenskej republiky.
Nadnárodné spoločností zaplatia novú daň, no stúpne im aj administratívna záťaž
Podľa analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, ktorú vypracovalo MF SR, sa zmenou daňovej legislatívy zvýši aj administratívna záťaž na veľké nadnárodné spoločnosti pôsobiace na Slovensku.
Podľa výpočtov ministerstva 5 000 podnikateľských subjektov, ktoré pôsobia na Slovensku, zaplatia spolu 220 375 eur za vyplnenie a podanie nového oznámenia na určenie dorovnávacej dane. Každá z týchto spoločností si na poplatkoch priplatí o 40 eur. Ďalších 82 641 eur zaplatia celkovo tieto nadnárodné spoločnosti za vyplnenie a podanie nového daňového priznania k dorovnávacej dani. Poplatok pre každú spoločnosť je vo výške 17 eur.
Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.
Príjmy do štátneho rozpočtu je nevyhnutné zvýšiť
Podľa správy Národnej banky Slovenska (NBS) dosiahne deficit verejných financií na Slovensku v roku 2023 úroveň 5,7 % hrubého domáceho produktu (HDP), to znamená minimálne šesť miliárd eur.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila na to, že deficit verejných financií je v pásme vysokého ohrozenia a už počas nasledujúcich dvoch dekád môže prekročiť úroveň 100 % HDP. To predstavuje pre slovenskú ekonomiku mimoriadne vážne riziko.
Vláda musí nevyhnutne zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu. V našom nedávnom článku sme vás informovali o tom, že na Slovensku môžeme v blízkej dobe očakávať vyššie dane z majetku a spotreby. Už na jeseň sa bude vláda zaoberať novelou zákona o dani z nehnuteľnosti. Podľa návrhu novej legislatívy si Slováci priplatia za viacpodlažné stavby.
Spotreba bude taktiež podliehať vyššej daňovej sadzbe. Ministerstvo financií pripravuje legislatívu, ktorá zvýši dane z tabakových výrobkov. Slováci si priplatia aj za alkoholické nápoje.
Deravý rozpočet mala ochrániť dlhová brzda
Verejný dlh na Slovensku v posledných rokoch extrémne vzrástol. Bývalá vláda mala výnimku pre sankcie za prekročenie limitu verejného dlhu, tým jej zákon umožnil dosahovať oveľa väčší deficit. Podrobne sme vás o tom informovali v našom nedávnom článku.
„Náš dlh sa v posledných dňoch či týždňoch financuje na úrovni gréckeho dlhu, po tom všetkom, čo sme pred desiatimi rokmi pri financovaní gréckeho programu videli, to znamená istý imperatív, ktorý nám hovorí, že nemôžeme pokračovať takou cestou ako doteraz,” povedal Peter Kažimír, guvernér NBS.