- Ekonomická kríza môže prísť aj napriek zníženiu úrokovej sadzby.
- Pokles sadzieb spôsobuje nárast inflácie.
- Menová politika centrálnych bánk ovplyvňuje ekonomický rast.
Menová politika ECB
ECB v tomto roku podľa údajov Trading Economics pristúpila k dvom zníženiam úrokovej sadzby. Najprv došlo k poklesu z maxima 4,5 % na 4,25 %, a na poslednom zasadnutí až na úroveň 3,65 %. ECB je naďalej odhodlaná vrátiť infláciu späť k svojmu 2-percentnému cieľu, pričom sadzby upraví na základe údajov a ekonomických podmienok bez toho, aby sa zaviazala k ich konkrétnemu smerovaniu.
Projekcie inflácie zostávajú v súlade s predchádzajúcimi prognózami: 2,5 % v roku 2024, 2,2 % v roku 2025 a 1,9 % v roku 2026, aj keď sa očakáva krátkodobý nárast, keďže pokles cien energií z ročných porovnaní zmizne.
Menová politika FED-u
Rovnako ako aj ECB, aj FED pristúpil k zníženiu úrokovej sadzby z maxima 5,50 – 5,25 % na interval 5,00 – 4,75 %. Urobil tak na poslednom zasadnutí. Zaujímavým faktom je, že FED reagoval oneskorene v porovnaní s ECB, no väčšinou je to presne naopak.
Hoci sa rozhodnutie o znížení sadzieb očakávalo, špekulovalo sa, či by centrálna banka namiesto toho zvolila konzervatívnejšie zníženie o 25 bázických bodov. Politici plánujú do konca roka uvoľnenie o 100 bázických bodov, čo v tomto roku naznačuje ďalšie dve zníženia o 25 bázických bodov.
V roku 2025 sa očakáva ďalší percentuálny bod zníženia, po ktorom bude nasledovať konečné zníženie o 50 bázických bodov v roku 2026. Prognóza inflácie bola tiež revidovaná nižšie na rok 2024 na 2,3 % (v porovnaní s 2,6 % v júnovej projekcii) a na rok 2025 na 2,1 % (namiesto 2,3 %).