- Regulačný nástroj, akým je fiškálna politika, pozitívne ovplyvňuje ekonomiku.
- Nastavenie daní a výdavkov vlády má priamy vplyv na hospodársky rast.
Výzvy a kritika
Fiškálna politika sa stáva terčom kritiky najmä kvôli svojej komplexnosti a tlaku na verejné financie. Mnohé vlády čelia dileme, ako nájsť rovnováhu medzi podporou ekonomického rastu a udržaním fiškálnej disciplíny. Kritizuje sa aj spôsob, akým sú fiškálne prostriedky získavané a distribuované, ako aj efektívnosť dosiahnutia zamýšľaných cieľov.
Ďalej, existuje neustále riziko, že fiškálna politika môže nepriaznivo ovplyvňovať alokáciu zdrojov v ekonomike, čím by mohla deformovať trhové signály a potláčať iniciatívu jednotlivcov a podnikov. Fiškálne stimuly môžu tiež viesť k neželaným inflačným tlakom a byť zneužité pre politické účely, čo nakoniec podkopáva dôveru v schopnosti štátu riadiť ekonomiku efektívne.
Efektívnosť versus spravodlivosť
V diskusii o fiškálnej politike často vystupujú na povrch dve základné hodnoty: efektívnosť a spravodlivosť. Tieto dva koncepty môžu byť v praxi v napätí. Na jednej strane efektívnosť znamená optimalizáciu alokácie zdrojov tak, aby dosiahla maximálny ekonomický výkon. Na druhej strane spravodlivosť uprednostňuje rovnomerné rozdelenie príjmov a bohatstva v spoločnosti.
Efektívnosť predpokladá, že zdroje sa využívajú tam, kde prinášajú najväčší možný užitok. To však môže viedť k nevyváženostiam a zvýrazneniu sociálno-ekonomických rozdielov, ak sa nezohľadňujú faktory ako prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti či iným sociálnym službám. Spravodlivosť naproti tomu zdôrazňuje potrebu minimálnej úrovne blahobytu pre všetkých, čo sa často dosahuje prostredníctvom redistributívnych opatrení, ktoré môžu na druhej strane narušiť incitamenty k hospodárskej aktivite a efektívnosti.
Balančná úloha medzi efektívnosťou a spravodlivosťou je preto komplexným výzvam pre tvorcov fiškálnej politiky. Musia brať do úvahy nielen hospodárske, ale aj sociálne aspekty svojich rozhodnutí, aby nevytvárali neželateľné vedľajšie efekty. Práve na tomto poli sa rodia rozličné návrhy a reformy, ktoré sa snažia nájsť optimálny bod, kde efektívnosť posilňuje spravodlivosť, a naopak, bez negatívneho dopadu na celú ekonomiku.
Pri formovaní fiškálnej politiky je preto potrebné starostlivo vyvažovať krátkodobé ekonomické ciele s dlhodobými sociálnymi prioritami.
Často sa stáva, že čo je efektívne pre ekonomiku, nemusí byť vnímané ako spravodlivé spoločnosťou, a naopak.
Komplexnosť tohto vzťahu vyžaduje široké spektrum analýz a posudzování vplyvov rozhodnutí, pričom výsledné opatrenia by mali byť formované s dôrazom na udržateľný rozvoj a inkluzívnu prosperitu, zdôrazňujúc obidve hodnoty – efektívnosť aj spravodlivosť.
Riziká a limity fiškálnej politiky
Nekonzistentnosť fiškálnych stimulov môže spôsobiť vážne deformácie v hospodárskom prostredí. Politický cyklus často pôsobí na kvalitu fiškálnej politiky negatívne.
Makroekonomické riziko klamlivého vnímania štátnej finančnej sily obyvateľstvom môže viesť k neefektívnemu alokovaniu zdrojov. To môže mať za následok prehriatie ekonomiky alebo jej dlhodobú nerovnováhu.
Vysoké zadlženie štátu okrem iného znižuje manévrovací priestor fiškálnej politiky a môže viesť k vyšším úrokovým sadzbám. Čím viac sa krajina zadlžuje, tým vyššie sú riziká jej neschopnosti splácať dlhy.
Nepredvídateľné globálne udalosti, ako napríklad finančné krízy či pandémie, môžu zásadne ovplyvniť efektívnosť navrhovaných fiškálnych opatrení. Tieto externé šoky vyžadujú promptnú a pružnú reakciu, ktorá nemusí byť vždy spojená s dlhodobým plánovaním.
Štrukturálne rigidity v ekonomike, spôsobené napríklad dôchodkovými alebo zdravotníckymi systémami, môžu znemožniť hlboké a rýchle zmeny vo fiškálnej politike v reakcii na krízové situácie.
