- Regulačný nástroj, akým je fiškálna politika, pozitívne ovplyvňuje ekonomiku.
- Nastavenie daní a výdavkov vlády má priamy vplyv na hospodársky rast.
Ciele fiškálnej politiky
Primárnym cieľom fiškálnej politiky je zabezpečenie makroekonomickej stability štátu a podpora jeho trvalo udržateľného rastu. Jej nástroje ovplyvňujú hospodársku konjunktúru.
Zvýšenie zamestnanosti a redukcia inflácie tvoria dvojzubec stabilizačných cieľov fiškálnej politiky. Taktiež sa fiškálnymi opatreniami usiluje o dosiahnutie rozpočtovej rovnováhy a optimalizáciu verejných výdavkov voči príjmom.
V neposlednom rade, fiškálna politika zohráva zásadnú úlohu v redistribúcii príjmov a boji proti chudobe. Pomocou daňových systémov a sociálnych transferov môže štát ovplyvňovať distribučnú spravodlivosť.
Stabilita a rast ekonomiky
Stabilita ekonomiky je predpokladom pre jej zdravý rast a rozvoj. Základom je udržiavanie nízkej a stabilnej inflácie. Aby boli zabezpečené podmienky pre investície a tvorbu práce, musí fiškálna politika reagovať flexibilne na ekonomické výkyvy.
Progresívne fiškálne stimuly môžu podporovať hospodársku expanziu, a tým zmierňovať dopad recesií. Z pohľadu dlhodobého horizontu je podstatná vyváženosť medzi rozpočtovými deficitmi a prebytkami, ako aj medzi verejnými výdavkami a investíciami, zaisťujúcich štrukturálnu transformáciu ekonomiky. Tieto faktory spoločne formujú prostredie, v ktorom môže ekonomika rásť a stabilizovať sa.
Výdajová politika štátu, vrátane investícií do infraštruktúry, vzdelávania či výskumu a vývoja, je kľúčová pre zvyšovanie produktivity práce a konkurencieschopnosti ekonomiky. Práve cieľavedomé smerovanie verejných výdavkov môže stimulovať inovácie a technologický pokrok, nevyhnutné pre udržateľný hospodársky rast.
Na druhej strane, ak fiškálna politika nerieši verejný dlh a deficit rozpočtu, môže mať negatívne dôsledky na ekonomiku. Preto je dôležité, aby štátne rozpočtovanie bolo udržateľné a zabezpečovalo stabilitu, pôsobilo preventívne voči finančným krízam a podporovalo dôveru trhov v ekonomiku štátu. Efektívny mix rozpočtovej konsolidácie a podpory rastu spolu s dôslednou kontrolou inflácie je kľúčovou zložkou zdravej ekonomickej stratégie.
Redistribúcia príjmu
Fiškálna politika zohráva zásadnú úlohu v procese redistribúcie príjmu medzi rôznymi skupinami obyvateľstva. Tento mechanizmus umožňuje prepracovávanie príjmových rozdielov, ktoré vznikajú v dôsledku trhovej ekonomiky.
Progresívne zdaňovanie je tradičným nástrojom tejto politiky. Vyššie príjmy podliehajú vyšším daňovým sadzbám.
Štátne sociálne dávky, ako sú dôchodky či príspevky na podporu rodiny, sú ďalším príkladom redistribúcie. Cielia na zabezpečenie minimálnej životnej úrovne pre všetkých.
Transferové platby a sociálne programy sú špecificky navrhnuté tak, aby podporovali najohrozenejšie skupiny populácie. Snažia sa vyrovnávať sociálne a ekonomické nerovnosti.
Výberové nástroje sociálnej politiky, ako sú napríklad štipendiá či podpora v nezamestnanosti, sa využívajú na stimuláciu aktivnej účasti na trhu práce. Súčasne pomáhajú znižovať riziko chudoby a sociálneho vylúčenia.
Napokon, účinná redistribúcia príjmu napomáha zvyšovať spoločenskú súdržnosť a obmedzovať sociálne napätie. Aktívne redukuje rozsah chudoby a prispieva k solidárnejšej spoločnosti.