- Obchodníci kritizujú zámery národniarov.
- Hovoria o zdražovaní či o „antisociálnom opatrení roka“.
- Čo považujú za nezmysel?
Slovenská národná strana (SNS) v kontexte tvorby štátneho rozpočtu na rok 2025 apelovala na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richarda Takáča, aby predložil zákon na zdanenie obchodných reťazcov.
„SNS je presvedčená, že zdanením obchodných reťazcov štát získa dostatočné množstvo finančných prostriedkov na to, aby mohol sociálne slabším kompenzovať drahé ceny potravín,” uviedla riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.
Zarábaj aj ty na raste kryptomien.
Začni ich nakupovať na Bitmarkets a získaj 100 dolárový vstupný bonus.
Možné zdanenie potravinových reťazcov vyvolalo rozporuplné reakcie
Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) sa však proti plánovanému zdaneniu obchodných reťazcov ostro ohradila a varovala, že návrh SNS by viedol k výraznému zvýšeniu cien potravín.
„Ak by sa takýto zákon prijal, išlo by o novú daň výlučne iba na potraviny, čo by bolo jednoznačne antisociálne opatrenie roka,” vyhlásil predseda SAMO Martin Krajčovič pre agentúru SITA.
Obchodníci združení v SAMO sú presvedčení, že vláda by mala namiesto reštriktívnych opatrení venovať úsilie zlepšovaniu podnikateľského prostredia, podpore domácich producentov a konsolidácii systému DPH.
Predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cestovinárov a cukrárov SR Milan Lapšanský pre agentúru SITA uviedol, že politici pri debate o špeciálnom odvode vychádzajú z toho, že reťazce na Slovensku dosahujú enormné zisky, ktoré sú násobne vyššie než zisky obchodných reťazcov v západnej Európe.
Pre vysvetlenie uvádzame, že ak sa tam za štandardný hospodársky výsledok obchodného reťazca považuje zisk 1 % z obratu a za výnimočný výsledok 2 %, tak na Slovensku je to násobne vyššie číslo. Výška aplikovanej obchodnej prirážky je extrémna, a to je aj dôvod, prečo máme najdrahšie potraviny vo V4 a vysoko ziskové reťazce.
Fiktívne náklady či skryté poplatky
Inštitút sociálnej demokracie (ISD) v tejto súvislosti zašiel ešte ďalej, keď tvrdí, že zahraničné reťazce si uplatňujú skryté poplatky a fiktívne náklady. Predseda správnej rady ISD Martin Halás uviedol, že štát tak každoročne prichádza o desiatky až stovky miliónov eur iba na daniach.
Podľa inštitútu je potrebné regulovať aj obchodné marže, ktoré si reťazce započítavajú do koncových spotrebiteľských cien. Predseda SAMO Martin Krajčovič na to reagoval, že zo strany ISD ide o „ničím nepodložené klamstvo”.
„Dokonca si nedali ani tú prácu, aby si prečítali platnú legislatívu na Slovensku. Účtovať skryté poplatky, zalistovacie poplatky a podobne je na Slovensku zakázané podľa zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami,” spresnil Krajčovič a doplnil, že regulácia marží je protiprávna, o čom už rozhodol aj Európsky súdny dvor.
„Ak si zoberieme za posledných päť rokov, ktorá krajina regulovala marže, ceny potravín a zaviedla odvod pre obchodné reťazce, tak je to Maďarsko. Ak si zoberieme vývoj inflácie za posledných päť rokov, tak Slovensko, Česko a Poľsko sa pohybujú okolo 7 – 8 %, Maďarsko až 13 %, čo je jednoznačne najvyššie číslo v rámci V4. Čiže ISD navrhuje nielen protiprávne opatrenia, ale najmä tie, ktoré vedú k zvyšovaniu cien potravín,” uviedol Krajčovič.
Dodal, že Protimonopolný úrad hodnotí každý rok konkurenčné prostredie na Slovensku a v prípade maloobchodu s potravinami konštatoval veľmi silné konkurenčné prostredie. To isté potvrdili aj analytici z INESS.
Ako to funguje?
Lapšanský ďalej vysvetlil, že v zmysle ustanovení Zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami môžu obchodníci žiadať od roku 2019 poplatky maximálne do výšky 3 % za marketing a 3 % za logistiku.
Aktuálne sa na agrorezorte pripravuje novela tohto zákona, na ktorej spolupracujú aj potravinári, a veríme, že ešte viac zlepší ochranu výrobcov potravín, ktorí majú prirodzene slabšie postavenie. Existujú totiž dôkazy, že niektorí obchodníci obchádzajú platný zákon formou takzvaných vratiek nepredaných tovarov, ktoré súčasný zákon zakazuje.
Zároveň upozornil, že evidujú snahy zo strany jedného supermarketového reťazca vytvárať tlak na výrobcov potravín na poskytnutie vysokých finančných objemov ako kompenzáciu za nedosiahnutie plánovaného hospodárskeho výsledku reťazca.
„Posilňovanie ochrany výrobcov potravín je trendom v celej Európskej únii, pretože potraviny sa vyrábajú vo výrobných prevádzkach, nie u obchodníkov na regáloch. V prípade, ak by štát chcel odvod zaviesť takým spôsobom, aby sa nepremietol do spotrebiteľských cien, musel by súčasne so zavedením odvodu intenzívne využívať možnosti dané Zákonom o cenách a regulovať výšku ich obchodnej prirážky,” uzavrel Lapšanský s tým, že napríklad nulovú DPH majú na vybrané potraviny v Poľsku a vysoko konkurenčné prostredie zároveň výrazne tlačí dole aj obchodnú prirážku.
