- Sociálna poisťovňa má deficit takmer 3 miliardy eur na dôchodkoch.
- Štvrtina všetkých dôchodkov nemá krytie v reálnych príjmoch.
- Dôchodky za november, december a trináste dôchodky vyplácame na dlh.
V tichosti, bez väčšej pozornosti médií či verejnosti, sa slovenský dôchodkový systém rúti do bezprecedentnej krízy. Analýza finančných tokov Sociálnej poisťovne (SP) za rok 2024 odhaľuje alarmujúci obraz, ktorý by mal znepokojovať každého občana Slovenskej republiky – mladého či starého. Na sociálnej sieti o tom informuje Jozef Mihál.
Sociálna poisťovňa v tomto roku vyplatí na dôchodky astronomických 12,63 miliardy eur. Problém nastáva, keď sa pozrieme na príjmovú stránku. Na starobné poistenie sa vyberie približne 5,72 miliardy eur, na invalidné poistenie 2,18 miliardy eur a do rezervného fondu pritečie 1,74 miliardy eur. Celkové príjmy určené na dôchodky tak dosiahnu len 9,64 miliardy eur.
Jednoduchá matematika odhaľuje deficit takmer 3 miliardy eur (presne 2,99 miliardy), čo predstavuje 23,6 % z celkovej sumy vyplatenej na dôchodky. Inými slovami, takmer štvrtina všetkých dôchodkov nie je krytá reálnymi príjmami z odvodov.
Situácia je kritická – Sociálna poisťovňa má v skutočnosti finančné prostriedky len na výplatu 10 dôchodkov z celkových 13 vyplácaných počas roka. To v praxi znamená, že dôchodky za november, december a 13. dôchodky nemajú reálne krytie v príjmoch a fakticky sa vyplácajú na dlh, ktorý bude musieť niekto v budúcnosti uhradiť.
Táto situácia vyvoláva zásadnú otázku: Kto tento dlh zaplatí? Odpoveď je znepokojujúca – pravdepodobne mladšie generácie, ktoré budú musieť čeliť vyšším odvodom, nižším dôchodkom alebo kombinácii oboch faktorov.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Veľká záťaž pre verejné financie
Problém má aj ústavný rozmer. Ústava Slovenskej republiky v článku 39 odsek 2 jasne stanovuje, že „primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia”.
Priebežne financovaný systém by logicky mal vyplácať len toľko, koľko priebežne vyberie na odvodoch. Súčasná prax je však v ostrom kontraste s týmto princípom.
Demografické trendy situáciu ďalej zhoršujú. Slovensko starne a pomer pracujúcich k dôchodcom sa neustále znižuje. Kým v roku 2000 pripadali na jedného dôchodcu približne štyria pracujúci, dnes je to už menej ako dvaja a prognózy naznačujú ďalšie zhoršovanie tohto pomeru.
Odborníci na sociálnu politiku upozorňujú, že bez zásadných systémových zmien sa deficit bude v nasledujúcich rokoch prehlbovať. Možné riešenia zahŕňajú zvýšenie veku odchodu do dôchodku, zvýšenie odvodov, zníženie výšky dôchodkov alebo výraznejšiu podporu druhého a tretieho piliera dôchodkového systému.
Realita je neúprosná a nemožno ju ďalej prehliadať. Odborníci na verejné financie bijú na poplach – súčasný dôchodkový systém je z dlhodobého hľadiska absolútne neudržateľný. S každým rokom, ktorý premárnime bez zavedenia potrebných reforiem, sa dramaticky zvyšuje finančná záťaž, ktorú budú musieť niesť budúce generácie.
Súčasný stav pripomína časovanú bombu. Deficit 3 miliardy eur ročne predstavuje obrovskú záťaž pre verejné financie a bez systémových zmien bude tento problém narastať exponenciálnym tempom.
