Ceny ropy môžu prudko vystreliť. Svet sa obáva krízy, ktorá zasiahne každú peňaženku

Ceny ropy sa opäť dostávajú do centra pozornosti svetovej ekonomiky. Dôvodom je napätie v oblasti Hormuzského prielivu, v jednej z najdôležitejších energetických tepien planéty. Analytici upozorňujú, že ak sa situácia nezlepší, dôsledky môžu pocítiť domácnosti, firmy aj celé štáty.

Nejde pritom iba o drahší benzín. V hre je rast cien dopravy, potravín, leteniek aj vyššia inflácia.

Podľa aktuálnej analýzy J&T Banky zostáva ropný trh po útokoch Iránu v Perzskom zálive mimoriadne napätý. Poškodená bola ropná infraštruktúra aj logistika prepravy. Aj keby sa situácia upokojila okamžite, návrat k normálu môže trvať mesiace.

Analytici pritom upozorňujú, že problémom nemusí byť samotný nedostatok ropy, ale najmä dostupnosť palív a derivátov. Týka sa to najmä nafty, benzínu, leteckého paliva či LPG.

„Jednoducho oprava poškodenej infraštruktúry bude nejaký čas trvať podobne ako štandardizácia tankerovej logistiky,” uvádza analýza J&T Banky.

Ceny ropy ohrozujú dopravu aj infláciu

Hormuzský prieliv patrí medzi najdôležitejšie obchodné trasy sveta. Denne cez neho prechádza významná časť globálnych dodávok ropy. Ak sa tok surovín spomalí alebo obmedzí, trh reaguje okamžite rastom cien.

Podľa údajov U.S. Energy Information Administration prechádza cez Hormuzský prieliv približne pätina svetovej spotreby ropy. Preto akékoľvek vojenské napätie v regióne automaticky vyvoláva obavy investorov aj vlád.

Najväčší problém môže nastať pri zásobách nafty a leteckého paliva. Tie sú podľa analytikov už teraz pod tlakom. Situáciu navyše komplikuje letná sezóna, keď rastie dopyt po doprave a cestovaní.

Vyššie ceny pohonných látok sa pritom veľmi rýchlo prenášajú do ekonomiky. Drahšia doprava zdražuje tovary, služby aj potraviny. Firmám rastú náklady a domácnosti začínajú šetriť.

Ceny ropy môžu spustiť nový inflačný šok

Rast cien energií je nočnou morou centrálnych bánk. Svet sa pritom len nedávno spamätal z inflačnej krízy po pandémii a energetickom šoku po ruskej invázii na Ukrajinu.

Teraz sa obavy vracajú. Analýza J&T Banky upozorňuje, že aktuálny vývoj už zvyšuje inflačné očakávania v globálnej ekonomike. Ak sa vyššia inflácia potvrdí aj v oficiálnych dátach, centrálne banky môžu opäť pristúpiť k zvyšovaniu úrokových sadzieb.

To by znamenalo drahšie hypotéky, úvery aj slabší ekonomický rast.

Podľa Medzinárodného menového fondu patrí rast cien energií medzi najväčšie riziká pre globálnu ekonomiku v roku 2026. Fond upozorňuje, že kombinácia vysokej inflácie a slabého rastu môže viesť k takzvanej stagflácii, teda stavu, keď ekonomika stagnuje, no ceny ďalej rastú.

Presne takýto scenár svet zažil po ropných šokoch v 70. rokoch.

História ukazuje, že ropné šoky bývajú nebezpečné

Súčasná situácia vyvoláva nepríjemné spomienky na rok 1973 a 1979. V oboch prípadoch nasledovala po prudkom raste cien ropy globálna recesia.

Aj dnes odborníci upozorňujú, že dopady ropného šoku sa zvyčajne prejavia až s oneskorením. Najskôr rastú ceny energií. Neskôr prichádza drahšia výroba, slabšia spotreba a spomaľovanie ekonomiky.

Podľa dát Medzinárodnej energetickej agentúry navyše globálne zásoby ropy a palív postupne klesajú. Trh je preto oveľa citlivejší na akýkoľvek výpadok dodávok.

Aj keď analytici momentálne nepredpokladajú úplný kolaps trhu, varujú pred vysokou neistotou. Stačí jediná eskalácia konfliktu a ceny môžu vystreliť ešte výraznejšie.

Svet čaká na jediné a to upokojenie situácie

Najväčšou otázkou zostáva, ako dlho bude Hormuzský prieliv fungovať v obmedzenom režime. Práve od toho bude závisieť ďalší vývoj cien energií aj nálady na trhoch.

Pre bežných ľudí však už dnes platí, že ceny ropy sa opäť stávajú témou, ktorá môže výrazne ovplyvniť každodenný život. Od tankovania cez ceny leteniek až po nákupy v obchodoch.

A história ukazuje, že keď začne byť ropa problémom, následky zvyčajne pocíti celý svet.