V roku 2001 sa Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika spojili do skupiny rozvíjajúcich sa trhov, známej ako BRICS. Ich cieľ bol jasný a to dosiahnuť rýchly ekonomický rast a zvýšiť svoj vplyv vo svete. V tom čase predstavovali 19 % globálneho hrubého domáceho produktu vyjadreného paritou kúpnej sily.
Aktuálne, spolu s krajinami, ktoré sa chcú pripojiť k tomuto bloku, sa ich podiel zvýšil na 36 %. Očakáva sa, že do roku 2040 dosiahne až 45 %, čo je viac ako dvojnásobok váhy skupiny sedmičky vyspelých ekonomík, ako informoval portál Bloomberg.
Rast BRICS mení tvár globálnej ekonomiky a prináša nové výzvy. Tieto krajiny sú menej demokratické ako vyspelé štáty, čo môže mať extrémny vplyv na globálnu ekonomiku. „Všetci stojíme za vybudovaním nového multipolárneho svetového poriadku, ktorý je skutočne vyvážený,” povedal ruský prezident Vladimír Putin počas summitu, ktorý sa konal v auguste v Juhoafrickej republike, informoval o tom The Wall Street Journal.
Krajiny BRICS však trpia nedostatočnou súdržnosťou, čo môže brániť ich ambicióznym cieľom ako napríklad spochybňovaniu dominantnej úlohy dolára vo svete.
Keď sa pozrieme do histórie, tak BRICS vznikol ako jednoduchý nápad. Jim O’Neill, bývalý hlavný ekonóm Goldman Sachs, stanovil dva kritériá pre členstvo. Prvým bola veľká ekonomika a druhým záujem o rýchly rast. Brazília, Rusko, India a Čína spĺňali tieto podmienky a názov BRIC vznikol zo začiatočných písmen ich krajín.
Neskôr sa k nim pridala Južná Afrika, a v auguste tohto roku BRICS pozvalo ďalších šesť krajín, vrátane Argentíny, Egypta, Etiópie, Iránu, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov. Táto expanzia spôsobí, že sa skupina pravdepodobne premenuje na BRICS+. Spojenci tiež rozširujú O’Neillove pôvodné kritériá členstva, čím zväčšujú počet ďalších nových kandidátov.
Zarábaj aj ty na raste kryptomien.
Začni ich nakupovať na Binance a získaj 100 dolárový vstupný bonus.
BRICS má veľké ambície
Rozšírenie BRICS však nezahŕňa iba ekonomiku, ale má aj politické rozmery. Má za cieľ spochybniť dominanciu Spojených štátov, znížiť úlohu dolára ako hlavnej svetovej meny a vytvoriť alternatívne inštitúcie, ktoré by konkurovali Medzinárodnému menovému fondu, Svetovej banke a Washingtonu.
V ceste rozšírenému BRICS však stojí mnoho výziev. Napriek tomu, že sú veľkí a rastú, majú svoje problémy ako napríklad čínsky dlh a korekciu na trhu s nehnuteľnosťami. Rast BRICS do veľkej miery poháňala Čína, ale jej tempo rastu klesá, čo môže mať pre zoskupenie významné dôsledky.
Rovnako dôležité je, že niektorí členovia BRICS sú oddaní „petrodolárom” a preto sa nezdá byť v blízkej budúcnosti reálne, že by mohli presunúť obchod s ropou do iných mien. Existuje aj nedostatočný konsenzus a súdržnosť medzi členmi skupiny, čo by mohlo viesť ku geopolitickým konfliktom a nesúdržnosti.
Aj keď BRICS a BRICS+ môžu zmeniť svetovú ekonomiku svojím rastom a odlišnými politickými systémami, ich plány na vytvorenie alternatívnych inštitúcií k MMF a Svetovej banke zostávajú neisté. Avšak, nezávisle od toho, či sa tieto plány zrealizujú, ťažisko svetovej ekonomiky sa určite posúva na východ a juh, kde majú vlády väčšiu úlohu na trhoch v porovnaní so západom.
Prečítajte si aj: Nová mena BRICS je pripravená na zavedenie, tvrdí bývalý ruský minister financií
