Americké banky, ktoré v súčasnosti zmáhajú prísne regulačné pravidlá a vysoké úrokové sadzby našli nový spôsob, ako zmierniť finančný tlak, informoval o tom The Wall Street Journal. Sú nimi syntetické prevody rizika. Táto metóda nie je nová, no banky ju po dlhom čase obnovujú, aby sa prispôsobili aktuálnym výzvam.
Ako sa banky zbavujú rizika
Syntetické prevody rizika sú takým finančným trikom, ktorý umožňuje bankám zbaviť sa časti rizika spojeného s poskytovaním úverov. Banky v súčasných neistých trhových podmienkach predávajú časť úverového riziká investorom, ktorí sú ochotní ich prevziať výmenou za určitý poplatok.
Banka poskytne úver, ale namiesto toho, aby sama znášala všetky s ním spojené riziká, predá časť z týchto rizík investorovi. Investor na seba preberá zodpovednosť za časť úveru a banka mu za to platí. Tým pádom banka nesie menej rizika, investor získa príjem a obe strany sú spokojné.
Banky chcú vybabrať s regulátormi
Hlavný dôvod spočíva v tom, že regulácie bankového sektora sa stále zvyšujú. Banky majú povinnosť držať pri poskytovaní úverov oveľa viac peňazí ako záruku, než pred niekoľkými rokmi.
Hlavne po udalostiach z jari 2023, keď sa potopili viaceré bankové inštitúcie, americká vláda sprísnila kapitálové požiadavky na banky. A práve preto vstúpili do hry syntetické prevody rizika.
Keď sa banka zbaví potenciálneho rizika, zníži tým množstvo kapitálu, ktoré musí držať ako protiváhu k poskytnutým úverom. Je to teda trik. Banka poskytne úver, ale keďže riziko prenesie na investora, ona už nemusí mať kapitál, ktorý jej prikázal regulátor povinne držať. Môže ten kapitál radšej použiť na poskytnutie ďalších úverov, za ktoré opäť ponesie riziko niekto iný.
Zaujíma vás svet investovania? Chcete vedieť, ktoré akcie kúpiť a ako si rozdeliť svoje investičné portfólio? Ak neviete, neváhajte a vyberte si jedno z našich členstiev na Trader 2.0!
Zarábaj aj ty na raste kryptomien.
Začni ich nakupovať na Binance a získaj 100 dolárový vstupný bonus.
Tento trik je však nebezpečný
Syntetické prevody rizika však nie sú úplne bez rizika. Ak napríklad dlžníci nesplnia svoje záväzky, banka aj napriek dohode s investormi môže skončiť so stratou.
Avšak, v prípade bezproblémového úveru, banka môže ušetriť peniaze, ktoré by inak musela držať ako kapitál na pokrytie rizík spojených s úverom. Tento ušetrený kapitál jej môže naopak vygenerovať ďalšie výnosy.
Banky začali používať syntetické prevody rizika asi pred 20-timi rokmi. Zlom nastal po veľkej finančnej kríze v roku 2008. Tieto nástroje, ktoré sa nazývajú aj swapy úverového zlyhania, mali za následok znásobenie kritických dopadov kolapsu Lehman Brothers na trhy a celú ekonomiku.
Ak banka prenáša časť rizika na inú spoločnosť, tak jej stále zostáva nejaké riziko na vlastných pleciach. Banka však získa kapitál na poskytnutie úverov navyše, no a tie znamenajú aj riziko navyše. V prípade, že nastane bod zlomu a trhy sa prepadnú do recesie, tak banky aj investori, ktorí nakúpili swapy úverového zlyhania, nedokážu pokryť straty z úverov. Ich krytie bol totiž len trik.
Prečítajte si aj: Banky majú strach zo zavedenia digitálneho eura. Ich obavy sú oprávnené
