Na nasledujúcich riadkoch vám prinesieme rozbor projektu Libra od Facebooku. Ten sa teší obrovskej pozornosti a pokúsime sa odpovedať na kľúčovú otázku, čo vlastne Libra je.
Základný prehľad
Najprv malé zhrnutie. Libra je digitálna mena vytvorená Facebookom. Zároveň je tiež finančná infraštruktúra, ktorá má byť integrovaná do všetkých produktov od Facebooku. Podkladová infraštruktúra má názov Libra blockchain, lenže (ako si rozoberieme v neskoršej časti), tak vlastne o blockchain vôbec nejde.
Libra blockchain má byť udržiavaný a rozvíjaný Asociáciou Libra. To je nezisková organizácia ustanovená vo Švajčiarsku. Tá bude zložená zo spoločností, ktoré figurujú v rôznych odboroch.
- Platobné spoločnosti: Visa, Mastercard, PayPal, PayU a Stripe
- Technologické spoločnosti: eBay, Facebook, FarFetch, Mercado Pago, Spotify, Uber a Booking Holdings
- Telekomunikačné spoločnosti: Iliad, Vodafone
- Blockchain: Anchorage, Bison Trails, Coinbase, Xapo
- Kapitálové fondy: Andreessen Horowitz, Breakthrough Initiatives, Ribbit Capital, Thrive Capital, USV
- Neziskové organizácie a akademické inštitúcie: Creative Destruction Lab, Kiva, Mercy Corps a Womens World Bank
Libra ako platidlo je tzv. stable coin. Drží si teda stabilnú hodnotu, ktorá je závislá od podkladového majetku. Ten bude tvorený rôznymi menami, ktoré budú uložené v bankách. Nebudú to však iba meny, ale tiež napr. štátne dlhopisy. Tie budú nakúpené po celom svete od tretích strán. To v podstate znamená, že podkladové majetky budú držané bankami alebo spoločnosťami, ako je napr. Fidelity, ktoré zabezpečujú bezpečné opatrovníctvo majetku.
Dôvodom rozdelenia podkladových majetkov je stabilita. Oproti známym stable coinom, ako je napríklad Tether, by tak Libra mala mať ešte stabilnejšiu hodnotu a byť imúnna voči výkyvom národných mien.
Libra bude mať tiež vlastný programovací jazyk, ktorým je Move. Tu by malo byť mnoho podobností so Solidity, čo je programovací jazyk Etherea. Podľa whitepaperu by však nemalo byť možné, aby si používatelia tvorili svoje vlastné typy zdrojov. To by malo znamenať, že nikto okrem Asociácie nebude môcť vytvoriť na tejto sieti vlastné tokeny, ako to poznáme napr. z ETH či NEO.
Asociácia Libra
Vyššie vymenované spoločnosti budú slúžiť ako rozhodovacie teleso o budúcom vývoji projektu. Zatiaľ však bude držať celú moc Facebook. Ako sa uvádza vo whitepaperi, tak v roku 2019 bude mať všetko pod kontrolou Facebook, čo sa okamžite stretlo s vlnou nevôle. Člen finančnej komisie amerického Kongresu volá po predbežnom príkaze k zastaveniu vývoja Libry.
Analýza ceny BTC –[Analýza] BTC/USD – Len konsolidujme, ten výstrel potom bude ešte väčší!
Od roku 2020, kedy bude Libra oficiálne spustená, sa má rozhodovanie o vývoji projektu preniesť do rúk Asociácie. Aby sa ktokoľvek mohol stať hlasujúcim členom a zároveň overovateľom transakcií, musí zaplatiť 10 miliónov dolárov. Tie však nejdú do vrecka priamo Facebooku, ale sa platia do kasy neziskovej asociácie.
Po spustení projektu bude moc držaná práve touto neziskovou organizáciou. Každý člen má jeden hlas. Spoločne tak všetci členovia budú rozhodovať o tom, akým smerom sa má vývoj Libry uberať. Tu je naozaj veľká škoda, že v asociácii nefigurujú prakticky žiadne akademické entity, ktoré by boli podstatne väčšou zárukou nezávislosti, ako sú komerčné spoločnosti.
Ako sa zdá, tak bude mať Asociácia tiež veľkú moc nad sieťou. V rámci Asociácie bude platiť princíp superväčšiny. Zmeny tak budú môcť prebiehať len za predpokladu, že sa na nich zhodnú 2/3 celkového počtu členov. Zdá sa, že rozhodovanie nie je nijako obmedzené a ak sa zhodne dostatok členov, tak sa budú môcť robiť prakticky akékoľvek zmeny. To je rozhodne riziko.
Je to blockchain, keď nemá bloky?
Jedna z otázok ohľadom Libry bola, či ide o blockchain. Odpoveď nájdeme v technickom whitepaperi. „Libra nemá žiadny koncept blokov transakcií v rámci zápisu histórie transakcií”. Jameson Lopp, tvorca satoshi.info, rozobral technický whitepaper a došiel k jednoznačnému záveru, že Libra blockchain vlastne nie je blockchain.
V rámci protokolu Libra sú bloky skôr logickým konštruktom, ktorý využívajú validátori. Tí sa pomocou takého konštruktu koordinujú vo vytváraní snapshotov stavu siete. V podstate sa tak sieť, veľmi laicky povedané, vyfotí v konkrétnom stave a ten sa už bude považovať za potvrdený.
Libra blockchain naozaj nie je blockchain. Zdá sa tak, že ide o marketingové využitie slova blockchain na zvýšenie záujmu širokej verejnosti. Dátová štruktúra histórie ledgeru (účtovnej knihy) sa skladá zo snapshotov jednotlivých a overených stavov. To je veľmi rozdielny koncept od klasického blockchainu. Podobá sa skôr XRP či Stellaru.
Je Libra kryptomena?
Bez ďalšieho napínania možno povedať, že Libra nie je kryptomena. Pravdou je, že definícia kryptomien rozhodne nepodlieha širokému konsenzu. Často používaná definícia kryptomien však stojí na 5 pilieroch, ktoré Libra jednoducho nemá. Ide o otvorenosť, verejnú povahu, neutralitu, rezistenciu proti cenzúre a cezhraničný charakter.
Vývoj BTC – Streamovanie platieb v BTC – Gamechanger pro Netflix, Spotify alebo platené weby
Tu sa oplatí porovnanie s BTC, aby bolo nad slnko jasné, kde sú rozdiely. Prvým kľúčovým faktorom je otvorenosť. Kým do overovania transakcií na BTC blockchaine môže vstúpiť ktokoľvek, tak Libra umožní participovať iba vybraným inštitúciám, o ktorých teraz rozhoduje Facebook a neskôr Asociácia Libra. Nody budú môcť prevádzkovať len vybraní jedinci a inštitúcie.
Verejný prístup do siete sa prekrýva s otvorenosťou. Tu si Libra vedie lepšie, hoci systém nebude verejne prístupný, pretože bude mať inštitúciu, ktorá bráni v participácii, tak bude aspoň fungovať na základoch open-source. Dôležité je tiež povedať, že Libra má smerovať k otvorenému a decentralizovanému systému. Takáto budúcnosť je však ďaleko a nejasná. Kým bude o participácii v sieti rozhodovať iba Facebook alebo Asociácia, tak sa nedá o verejnom prístupe hovoriť.
Systém nebude rezistentný voči cenzúre, pretože je vytvorený spoločnosťou, ktorá podlieha jednoznačným reguláciám. Z toho vyplýva, že nebude mať ani globálny charakter v tom ohľade, že by nikoho nediskriminoval. Hranice budú pre Libru hrať úlohu, pretože je zraniteľná centrálnym bodom zlyhania a tým je samotný Facebook. Ten totiž môžu vlády napadnúť pomocou regulácií. A nedá sa s tým nič robiť. Kým neprebehne kompletná decentralizácia systému, tak sa nemôžeme baviť o tom, že by Libra bola kryptomena. Celú tému výborne vysvetlil Andreas M. Antonopoulos v tomto videu.
Záver
Libra nie je blockchain. Libra nie je kryptomena. Je to zvláštna kombinácia centralizovaného systému, ktorý využíva aspekty decentralizovaných technológií. Zatiaľ čo má smart kontrakty vďaka jazyku Move, tak používatelia týmto nebudú mať k veľkej časti funkcií prístup. Zároveň ale Libra tieto funkcie využíva na vytvorenie vlastného, rýchlejšieho a prehľadného platobného systému.
Libra nemôže byť kryptomena. Rozhodne nie v blízkej dobe, pretože stojí na regulovateľnej, centrálnej entite. V budúcnosti môže byť situácia iná, pretože Asociácia si môže robiť prakticky, čo chce. A tak sa môže stať, že sa raz vzdá vlády nad Librou a vtlačí ju podobnej charakteristiky ako má BTC či ETH.
Libra môže priniesť väčší záujem o kryptomeny. A to by bolo dobre, pretože v porovnaní s Librou bude napr. BTC excelovať. Okamžite tak bude vidieť, že BTC je systém, ktorý má charakteristiky prírodnej sily. Facebook bude teraz čeliť veľkému tlaku národných štátov aj bánk. Práve banky sú totiž tým, kto je Librou najviac ohrozený. A to je vlastne dobrá správa. Banky tak budú nútené čeliť novej a veľkej výzve v podobe dvoch miliárd ľudí, ktorí môžu ich služby vymeniť za stabilné držanie hodnoty v podobe Libry. Kryptomeny sú však stále podstatne ďalej.
