- Štát bude v roku 2027 míňať väčší kus ekonomiky ako v rokoch pred pandémiou.
- V našom prepočte ide o zhruba 10 miliárd eur ročne.
- Peniaze tečú najmä do dôchodkov a zdravotníctva, kým investície do ciest klesajú.
Slovensko bude v roku 2027 míňať väčší kus svojej ekonomiky, než na aký sme boli zvyknutí pred covidom. Podľa schváleného rozpočtu majú verejné výdavky vrátane eurofondov dosiahnuť 46,9 % HDP. Upozornila na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej najnovšej analýze.
Pre porovnanie, v rokoch 2016 až 2019 štát míňal v priemere 40 % HDP. Skok je teda takmer 7 percentuálnych bodov. Rada je o niečo opatrnejšia a čaká výdavky na úrovni 46,6 % HDP, na celkovom obraze to však veľa nemení.
Pre zaujímavosť, rovnakú hodnotu 46,9 % HDP zaznamenala Národná banka Slovenska v pandemickom roku 2020 a označila ju za najvyššiu od roku 2001. Dnes takto míňame bez akejkoľvek pandémie.
Slovensko by pri starých pomeroch minulo o 10 miliárd menej
Čo znamená 7 bodov HDP v peniazoch? Podľa tlačovej správy RRZ k rozpočtu dosiahne dlh v roku 2027 sumu 98,4 miliardy eur, čo je 65,9 % HDP. Z toho vychádza ekonomika s výkonom zhruba 149 miliárd eur.
Rozdiel 6,9 bodu HDP tak predstavuje približne 10,3 miliardy eur za jediný rok. Ide o náš orientačný prepočet. Toľko menej by štát minul, keby sa držal predpandemického podielu výdavkov.
Prečo rada porovnáva práve s rokmi 2016 až 2019? Roky s rekordným čerpaním eurofondov, napríklad 2015 a 2023, by porovnanie skreslili. Preto zvolila pokojnejšie obdobie pred pandémiou.
Kam idú peniaze: Dôchodky a zdravotníctvo
Najviac pribudlo na sociálnom zabezpečení, o 1,9 bodu HDP, teda zhruba 2,8 miliardy eur. Hlavnou príčinou sú starobné dôchodky vrátane 13. dôchodku, ktoré samy pridali 1,3 bodu, čiže okolo 1,9 miliardy eur. Koľko stojí samotná trinásta penzia, sme rozobrali v článku 13. dôchodky potápajú Slovensko.
K rastu prispievajú aj vyššie kompenzácie pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, prídavky na deti a daňový bonus.
Druhým veľkým žrútom je zdravotníctvo, ktoré si berie o 1,7 bodu HDP viac, približne 2,5 miliardy eur. Podľa RRZ za tým stoja najmä vyššie mzdy zdravotníkov. Rast platov vo verejnom sektore pokračuje aj v roku 2027, ako ukazuje náš prehľad kto si v roku 2027 prilepší a čo je zatiaľ len sľub.
Opačný príbeh píše doprava. Na ňu ide o 0,9 bodu HDP menej, v prepočte asi 1,3 miliardy eur, a škrty dopadajú najmä na investície do infraštruktúry. Rada to zhrnula jednou vetou: „Narástli teda hlavne bežné výdavky, zatiaľ čo investície naopak poklesli.”
Názor redakcie: Slovensko si požičiava na spotrebu
Toto je jadro problému. Bežné výdavky ako dôchodky, dávky či platy sa po zvýšení takmer nedajú vrátiť späť. Nová diaľnica alebo železnica naopak slúži desaťročia a ekonomike pridáva výkon. Štát dnes robí opak, viac spotreby, menej budovania.
A robí to na dlh. Deficit má v roku 2027 dosiahnuť 4,94 % HDP, hoci ešte v roku 2024 vláda na tento rok cielila 3 %. Aj preto platí, že konsolidácia zatiaľ nefunguje. Predseda RRZ Ján Tóth priznal, že sme sa napriek bolestivému šetreniu „takmer vôbec nepriblížili k úrovni, na ktorej by sa dlh aspoň zastabilizoval”.
Vyššie výdavky na starnúcu populáciu a nemocnice nie sú samy osebe chybou. Chybou je, že na ne štát nemá trvalé zdroje a zároveň škráta tam, kde by sa peniaze vrátili. Bezpečná úroveň dlhu je podľa rady okolo 74,7 miliardy eur, Slovensko bude nad ňou o viac ako 23 miliárd. Ak príde ďalšia kríza, zaplatiť ju budú musieť ľudia.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Koľko minie Slovensko v roku 2027 na verejné výdavky?
Podľa schváleného rozpočtu 46,9 % HDP vrátane eurofondov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje mierne nižšiu úroveň 46,6 % HDP. Pred pandémiou to bolo v priemere 40 % HDP.
- Prečo RRZ porovnáva rok 2027 práve s rokmi 2016 až 2019?
Výšku výdavkov výrazne ovplyvňuje čerpanie eurofondov. Roky s ich vrcholným čerpaním, napríklad 2015 a 2023, nie sú dobre porovnateľné, preto rada použila priemer pokojných rokov pred pandémiou.
- Na čo ide väčšia časť peňazí a kde štát šetrí?
Viac ide na sociálne zabezpečenie (o 1,9 bodu HDP, z toho dôchodky vrátane 13. dôchodku o 1,3 bodu) a na zdravotníctvo (o 1,7 bodu, najmä mzdy zdravotníkov). Menej ide na dopravu, o 0,9 bodu HDP, hlavne pri investíciách do infraštruktúry.




























