- Daňové príjmy rastú najrýchlejšie za posledné roky.
- Deficit rozpočtu aj tak presiahol 3,6 miliardy eur.
- A dlh Slovenska je najvyšší v celej histórii krajiny.
Štát dostal tento rok od daňovníkov výrazne viac peňazí ako vlani, a napriek tomu sa zadlžuje ďalej. Podľa Finančnej správy SR hrubý výnos daní k 31. augustu 2026 medziročne stúpol o 1,72 miliardy eur, teda o 11 percent. Daňové príjmy samotného štátneho rozpočtu vzrástli o 1,29 miliardy eur, čo je 9,8 percenta. Za rastom stojí najmä lepší výber DPH a dane z príjmov firiem.
Prezident finančnej správy Jozef Kiss k výsledkom uviedol:
„Výsledky ku koncu augusta potvrdzujú pokračujúci rast daňových príjmov aj celkového hrubého výnosu daní.
Daňové príjmy štátneho rozpočtu medziročne vzrástli o takmer 1,3 miliardy eur, najmä vďaka vyššiemu výberu DPH a dane z príjmov právnických osôb.”
Dane Slovákom berú viac než kedykoľvek v minulosti. Zdroj: shutterstock.com/Maksim Safaniuk
Štát míňa rýchlejšie, ako stíha vyberať
Tu sa dobrá správa končí. Podľa údajov Ministerstva financií SR skončil štátny rozpočet ku koncu augusta 2026 v mínuse 3,675 miliardy eur. Príjmy dosiahli 17,294 miliardy eur, výdavky 20,979 miliardy eur.
Rozdiel treba každý mesiac vykryť požičanými peniazmi. Za 243 dní tohto roka to vychádza na viac ako 15 miliónov eur nového dlhu denne. V prepočte na jedného obyvateľa Slovenska je to zhruba 680 eur za osem mesiacov.
Deficit je pritom medziročne nižší o 629,3 milióna eur. Napriek rekordnému výberu daní však stále platí, že štát minie podstatne viac, ako vyberie.
A ani samotný výber nestačí na plán. Plnenie mesačného rozpočtu daňových príjmov dosiahlo 98,6 percenta. Reálne prišlo o 202,9 milióna eur menej, ako rozpočet počítal.
Dane nepomôžu splniť rozpočet. Zdroj: shutterstock.com/bofotolux/BUTENKOV ALEKSEI
Dlh je najvyšší v histórii Slovenska
Dôsledok sa už dávno prejavil na dlhu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uvádza, že hrubý dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka 2025 historicky najvyššiu úroveň 61,4 percenta HDP. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti pritom stanovuje horný limit 52 percent HDP.
Národná banka Slovenska vo svojej analýze upozorňuje, že zadlženosť Slovenska je na historických maximách a rozpočet na roky 2026 až 2028 počíta so zotrvaním dlhu nad maastrichtskou hranicou 60 percent HDP počas celého obdobia. Bez ďalšej konsolidácie sa dlh nestabilizuje.
Podrobne sme sa téme venovali aj v článku o tom, ako sa Slovensko za tri roky zadlžilo o 20 miliárd eur.
Slovensko hazarduje s rekordným dlhom. Zdroj: shutterstock.com/ozgur_oral/Alessia Pierdomenico
Prečo štát nezachráni ani vyšší výber daní
Vláda si na rok 2026 stanovila cieľ znížiť deficit verejných financií na 4,1 percenta HDP z úrovne 5,0 percenta, ako uvádza návrh rozpočtového plánu predložený Európskej komisii. Aj pri splnení tohto cieľa však dlh naďalej rastie, pretože na jeho stabilizáciu by bol potrebný výrazne nižší schodok.
Zvyšovať príjmy ďalej je pritom čoraz ťažšie. Podľa správy OECD Taxing Wages 2026 dosiahol priemerný daňovo-odvodový klin v krajinách OECD v roku 2025 hodnotu 35,1 percenta.
Na Slovensku patrilo zaťaženie práce k tým, ktoré rástli najrýchlejšie. Pri osamelom rodičovi s dvoma deťmi stúplo o 4,7 percentuálneho bodu, čo bol druhý najvyšší nárast spomedzi všetkých členských krajín.
Inými slovami, priestor pýtať si od ľudí ešte viac sa zužuje. Rovnica sa dá vyriešiť už len na strane výdavkov.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Prečo deficit rastie, keď štát vyberá viac na daniach?
Pretože výdavky rastú v absolútnych číslach tiež. Ku koncu augusta 2026 príjmy stúpli medziročne o 2,195 miliardy eur, výdavky o 1,566 miliardy eur. Deficit sa síce zmenšil, ale stále dosahuje 3,675 miliardy eur.
- Je pravda, že dlh Slovenska rastie aj bez krízy?
Áno. Slovenská ekonomika nie je v recesii, no verejné financie hospodária s vysokým schodkom. Preto dlh podľa RRZ dosiahol na konci roka 2025 rekordných 61,4 percenta HDP.
- Znamená to, že sa budú zvyšovať dane?
Priamo z týchto čísel to nevyplýva. Aktuálne výsledky sú vyhodnotené pri rovnakých sadzbách ako v roku 2025. Ak sa však deficit nezníži na úroveň potrebnú na stabilizáciu dlhu, tlak na ďalšiu konsolidáciu bude pokračovať.
