- Banky zareagovali na zvýšenie sadzieb ECB bleskovo, no len jedným smerom.
- Hypotéky zdražujú, úroky na sporiacich účtoch takmer stoja.
- Kto drží peniaze na účte, každý rok reálne stráca.
Banky majú jedno železné pravidlo, o ktorom sa nahlas nehovorí. Keď centrálna banka sadzby zvyšuje, úvery zdražejú rýchlo. Keď ide o úroky pre sporiteľov, zrazu sa banka nikam neponáhľa. Presne tento scenár sa odohráva na Slovensku práve teraz.
Európska centrálna banka v júni zvýšila kľúčové sadzby o 0,25 percentuálneho bodu a depozitná sadzba stúpla na 2,25 percenta. Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír označil toto zvýšenie za „takmer nevyhnutné”.
Hypotekárny trh zareagoval okamžite, banky zdražovanie úverov zapracovali do cenníkov ešte skôr, ako ECB vôbec rozhodla. A sporitelia? Tí čakajú dodnes.
Banky zarábajú na rozdiele, ktorý platíte vy
Mechanika je jednoduchá a pre banky mimoriadne výhodná. Voľné peniaze môžu cez noc uložiť v centrálnej banke za spomínaných 2,25 percenta úplne bez rizika.
Sporiteľom pritom na bežných a sporiacich účtoch pripisujú výrazne menej, často len zlomky percenta. Rozdiel zostáva banke.
Banky opäť zdražujú hypotéky. Zdroj: shutterstock.com/New Africa
Do toho vstupuje inflácia. Tá na Slovensku podľa Štatistického úradu SR dosiahla v júni 3,5 percenta medziročne a za prvý polrok 2026 rástli ceny v priemere o 3,7 percenta.
Najrýchlejšie pritom zdražuje bývanie s energiami. Každé euro, ktoré leží na účte s takmer nulovým úrokom, tak stráca kúpnu silu. O tom, ako inflácia útočí na úspory, sme podrobne písali v samostatnom článku.
Banky vám nepovedia, koľko reálne strácate. My áno
Zoberme si rodinu s rezervou 10 000 eur na bežnom účte s nulovým úrokom. Pri inflácii 3,5 percenta stratia tieto peniaze za rok kúpnu silu v hodnote 350 eur. Za päť rokov je to približne 1 600 eur, teda slušná dovolenka, ktorá sa jednoducho vyparila.
Inflácia zožiera Slovákom úspory. Zdroj: shutterstock.com/Dueringerto
A pozor, ani sporiaci účet s úrokom okolo jedného percenta situáciu nezachráni. Z úrokov totiž banka automaticky strháva 19-percentnú zrážkovú daň podľa zákona o dani z príjmov.
Z jedného percenta tak sporiteľovi reálne ostane 0,81 percenta a strata kúpnej sily stále presahuje 250 eur ročne. Nulové riziko na účte teda v skutočnosti nie je nulové. Je len neviditeľné.
Čo s tým? Prvým krokom je prestať držať veľké sumy na bežnom účte a porovnať si termínované vklady a sporiace účty naprieč bankami, rozdiely sú aj niekoľkonásobné.
Vklady v bankách chráni zo zákona Fond ochrany vkladov do výšky 100 000 eur na klienta a banku, takže presun k menšej banke s vyšším úrokom nie je hazard.
Odvážnejší môžu zvážiť fondy peňažného trhu či úročenie voľnej hotovosti u brokerov, akým je napríklad XTB, prípadne dlhodobé investovanie do ETF. Tam už však nejde o garantovaný výnos a hodnota investície môže aj klesať.
Verdikt? Banky svoju časť úrokovej matematiky zvládli bravúrne, tú vašu nechali na vás. Kto sa o svoje úspory nepostará sám, tomu ich potichu spracuje inflácia. A tento rok pracuje rýchlejšie ako banky.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Prečo banky nezvýšili úroky na sporiacich účtoch, keď ECB sadzby zdvihla?
Nemusia. Slováci držia v bankách desiatky miliárd eur a väčšina klientov úroky neporovnáva, takže banky necítia konkurenčný tlak. Úvery naopak zdražujú rýchlo, lebo tam vyššia sadzba znamená vyšší zisk.
- Koľko strácam, ak mám peniaze na bežnom účte?
Pri slovenskej inflácii 3,5 percenta stráca každých 10 000 eur na neúročenom účte kúpnu silu približne 350 eur ročne. Presná strata závisí od vývoja inflácie a úroku na vašom účte.
- Sú peniaze v menšej banke s vyšším úrokom v bezpečí?
Áno, vklady vo všetkých bankách pôsobiacich na Slovensku chráni Fond ochrany vkladov do 100 000 eur na jedného klienta v jednej banke. Vyšší úrok v menšej banke preto neznamená vyššie riziko pre vaše úspory do tejto sumy.
