Slovensko počas konsolidácie míňa viac. Deficit štátneho rozpočtu vyskočil o štvrtinu

Slovensko vstupuje do mája 2026 s nepríjemnou správou pre verejné financie. Štátny rozpočet sa prepadá hlbšie do mínusu a medziročne sa jeho hospodárenie zhoršilo o výrazných 24 %. Čísla ukazujú, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy a tlak na verejné financie sa zvyšuje.

Podľa najnovších údajov Ministerstva financií SR dosiahol štát ku koncu apríla 2026 hotovostný schodok už 2,585 miliardy eur. Ministerstvo uvádza:

„Štátny rozpočet dosiahol ku koncu apríla 2026 hotovostný schodok vo výške 2 585,5 mil. eur.”

Slovensko: Príjmy rastú, ale výdavky rastú oveľa rýchlejšie

Na prvý pohľad sa môže zdať, že verejné financie stoja na stabilných základoch. Príjmy štátu medziročne vzrástli o 1,9 %, teda o približne 137 miliónov eur. To však nestačí.

Výdavky totiž narástli oveľa rýchlejšie a to až o 6,8 %, čo predstavuje viac ako 638 miliónov eur navyše oproti minulému roku.

Tento rozdiel je kľúčový. Práve on spôsobil, že sa hospodárenie štátu medziročne zhoršilo o 500,8 milióna eur. Slovensko míňa tempom, ktoré príjmy nedokážu dobehnúť.

Slovensko a štruktúra rozpočtu: Kde vzniká tlak

Detailnejší pohľad ukazuje, že problém nie je len jeden, ale viacero menších tlakov naraz.

Výpadky a slabšie položky

• pokles príjmov z DPH,
• nižšie výnosy zo zrážkovej dane,
• slabší príjem z fondov EÚ.

Tieto výpadky ukazujú, že niektoré kľúčové zdroje štátu strácajú dynamiku.

Rast výdavkov

Na opačnej strane spektra sú výdavky, ktoré výrazne rastú:

• obsluha štátneho dlhu stúpla o 40,4 %,
• výdavky na financovanie z Plánu obnovy výrazne vzrástli,
• celkové bežné výdavky štátu sú vyššie o stovky miliónov eur.

Najväčší tlak tak prichádza z dlhu. Len jeho obsluha stála štát približne o tretinu viac ako vlani.

Dlh a európske programy menia štruktúru rozpočtu

Významným faktorom je aj meniaca sa štruktúra európskych peňazí a programov.

• výdavky na EÚ fondy mierne klesli,
• spolufinancovanie projektov sa znížilo,
• naopak, Plán obnovy a odolnosti prudko rastie (+51,9 %).

To znamená, že štát presúva viac zdrojov do projektov financovaných z EÚ mechanizmov, ktoré však často vyžadujú aj vlastné spolufinancovanie.

Ekonomický obraz: Stabilita, ktorá sa vytráca

Aj keď príjmy štátu rastú, tempo výdavkov je vyššie. To je hlavný dôvod, prečo sa deficit prehlbuje.

Kľúčové riziko pre Slovensko dnes nie je len samotný schodok, ale jeho štruktúra:

• rastúci dlh a jeho obsluha,
• tlak na bežné výdavky,
• slabšia dynamika niektorých daní.

Štát míňa viac nielen preto, že investuje, ale aj preto, že udržiava stále drahšiu prevádzku verejných financií.

Slovensko na križovatke verejných financií

Aktuálne čísla ukazujú jasný trend, hospodárenie štátu sa zhoršuje rýchlejšie, než by naznačoval rast príjmov.

Deficit 2,6 miliardy eur za štyri mesiace roka je signál, že bez zásadnejších zmien vo výdavkoch alebo v príjmoch sa tlak na verejné financie bude ďalej zvyšovať.

Slovensko tak stojí pred jednoduchou, ale dôležitou otázkou: dokáže spomaliť rast výdavkov skôr, než sa dlh stane ešte väčšou záťažou pre ekonomiku?