- Oneskorené platby zasiahli každú tretiu slovenskú firmu.
- Infláciu považuje za problém 62 percent firiem.
- Rozšírenie podnikania plánuje len 19 percent firiem.
Oneskorené platby sa pre slovenské firmy stávajú jedným z najväčších rizík. Nejde už len o problém jednej neuhradenej faktúry. Ak zákazník nezaplatí načas, firma často odkladá vlastné platby dodávateľom. Tak vzniká reťazový efekt, ktorý oslabuje cash flow, zhoršuje vzťahy medzi podnikmi a brzdí investície.
Najnovší Intrum European Payment Report 2026 ukazuje, že tlak na európske firmy rastie. Prieskum vychádza z odpovedí 8 385 manažérov z 20 európskych krajín a sleduje platobné správanie, oneskorené úhrady aj finančné riziká podnikov.
Intrum zároveň uvádza, že v Európe sa dnes oneskorene platí približne 12 percent príjmov firiem, čo už prekračuje úroveň, ktorú podniky považujú za udržateľnú bez narušenia prevádzky.
Na Slovensku sa k oneskoreným platbám pridáva silný inflačný tlak. Až 62 percent slovenských firiem označilo infláciu za vážny podnikateľský problém. Európsky priemer je 48 percent.
Slovensko sa tak podľa priložených dát dostalo na prvé miesto spomedzi sledovaných krajín. V Česku aj Poľsku uviedlo infláciu ako problém 45 percent firiem, v Maďarsku 60 percent a v Rakúsku 59 percent.
Výkonný riaditeľ Intrum Slovakia Martin Musil upozorňuje, že slovenské podniky dnes stoja medzi ambíciou rásť a reálnou schopnosťou tento rast financovať. Podľa neho každá tretia firma priznáva, že pre omeškané úhrady od zákazníkov sama nezaplatila načas dodávateľom.
Firmy by chceli rásť, avšak situácia to nedovoľuje. Zdroj: shutterstock.com/TetianaKtv
Oneskorené platby neovplyvňujú iba účtovníctvo
Čísla tento problém potvrdzujú. Až 32 percent slovenských firiem uviedlo, že pre neskoré platby od klientov nesplnili vlastné záväzky voči dodávateľom. V Európe takúto skúsenosť uvádza 23 percent firiem. Slovensko preto patrí medzi krajiny, kde druhotná platobná neschopnosť zasahuje podniky výraznejšie.
Dopad oneskorených platieb sa nekončí pri účtovníctve. Slabší cash flow ovplyvňuje aj ľudí vo firmách. Podľa prieskumu 23 percent slovenských podnikov tvrdí, že neskoré úhrady zhoršili morálku v tíme. Ďalších 19 percent firiem pre ne nemohlo prijať nových zamestnancov. To ukazuje, že platobná disciplína vplýva aj na pracovné miesta a rozvoj podnikov.
Slovenské firmy často ustupujú obchodným partnerom, aby si udržali vzťahy. Sedem z desiatich podnikov prijalo v uplynulom roku dlhšie platobné podmienky, než by im vyhovovalo. Väčšina to urobila práve pre snahu zachovať dobré obchodné väzby. Takýto prístup však môže firme krátkodobo pomôcť udržať klienta, no zároveň jej zhorší finančnú stabilitu.
Výhľad na ďalšie mesiace zostáva opatrný. Rast rizika oneskorených platieb očakáva 53 percent slovenských firiem, čo zodpovedá európskemu priemeru. Len menšia časť podnikov verí, že sa situácia zlepší. Intrum vo svojej európskej správe upozorňuje, že oneskorené platby už spôsobili nesplnenie rastových cieľov vo viac než polovici európskych firiem.
Slovenské podniky pritom rast nevzdávajú. Až 66 percent ho označuje za prioritu. V praxi však konajú opatrnejšie. Iba 19 percent slovenských firiem plánuje v roku 2026 rozšíriť obchodné operácie, zatiaľ čo európsky priemer je 31 percent. Slovensko tak podľa dodaných údajov skončilo na poslednom mieste zo všetkých krajín zapojených do prieskumu.
Koniec lacných peňazí: Čo znamená vyššie úrokové prostredie pre bežného človeka (komentár)
Firmy musia znižovať náklady
Namiesto expanzie prichádza obrana. Znižovanie nákladov plánuje 44 percent firiem. Časť podnikov chce zvýšiť aj amortizačné splátky. Firmy sa preto sústreďujú na stabilizáciu, ochranu likvidity a opatrnejšie rozhodovanie.
Pesimizmus vidno aj v pohľade na ekonomiku. Polovica slovenských respondentov očakáva, že domáca ekonomika bude v najbližšom roku stagnovať alebo spomalí. Obavy z fiškálnej politiky tiež rastú, keďže 58 percent firiem sa obáva negatívneho dopadu na zisky.
Musil zdôrazňuje, že reťazový efekt oneskorených platieb už nepredstavuje iba problém jednotlivých podnikov. Podľa neho ide o systémové riziko celej ekonomiky. Firmy, ktoré aktívne riadia pohľadávky a využívajú moderné nástroje, však podľa neho dosahujú stabilnejší cash flow a nižšie straty.
