- Ceny budú v roku 2026 historicky najvyššie, aj keď inflácia mierne spomalí.
- Bývanie a úvery zvyšujú nespokojnosť domácností pod mediánom príjmov.
- Ceny ovplyvnia náladu ľudí viac než priaznivé makroekonomické ukazovatele.
Ceny v Spojených štátoch sa podľa renomovaného ekonóma Steva Hankeho nezastavia a v roku 2026 dosiahnu nové historické maximá. Taktiež upozornil, že oficiálne údaje o nezamestnanosti nevystihujú skutočný pocit bežných Američanov, napísal Finbold.
Ceny rastú rýchlejšie než optimizmus v štatistikách
Hanke zdôrazňuje, že ľudia hodnotia ekonomiku cez každodenné výdavky, nie cez titulky v médiách. Práve rast cien bývania, potravín a úrokových sadzieb vytvára tlak, ktorý štatistiky často prehliadajú.
Silný trh práce podľa neho nedokáže vyvážiť fakt, že domácnosti s nižšími príjmami pociťujú čoraz väčšiu nespokojnosť. Máme síce vyššie mzdy, no výdavky rastú rýchlejšie. Tento nesúlad formuje vnímanie ekonomiky oveľa viac než pozitívne grafy o zamestnanosti. Hanke tvrdí, že práve osobná skúsenosť rozhoduje o tom, či ľudia veria v lepšie zajtrajšky.
Ceny budú podľa Hankeho kľúčovým problémom aj pre politických lídrov. Poukazuje najmä na tzv. „ilúziu peňazí”, teda sklon ľudí sledovať nominálne ceny bez ohľadu na reálny rast príjmov. Ak inflácia zostane kladná, ceny automaticky vytvoria nové rekordy, čo posilní pocit, že život sa stáva menej dostupným.
Index spotrebiteľských cien v USA. Zdroj: tradingeconomics.com
Hanke predpokladá, že index spotrebiteľských cien dosiahne do konca roka 2026 ďalšie maximum, pokiaľ nepríde k výraznej deflácii. Rastúca peňažná zásoba podľa neho tlačí infláciu mierne nahor, čím sa rozdiel medzi makroekonomickými dátami a realitou domácností ešte viac prehĺbi. Tento rozpor udržiava frustráciu a oslabuje dôveru v hospodársku politiku.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Globálne faktory a sila dolára
Vysoké ceny dnes netrápia iba Spojené štáty, rovnaký trend čoraz citeľnejšie zasahuje aj Európu. Eurozóna síce v novembri 2025 zaznamenala medziročnú infláciu na úrovni 2,1 %, no bežní spotrebitelia úľavu nepociťujú. Ceny potravín, alkoholu a tabaku síce rástli pomalšie a neenergetické priemyselné tovary zdražovali miernejším tempom, no sektor služieb naopak zrýchlil rast cien na 3,5 %. Energia zlacňovala len kozmeticky, čo domácnostiam výrazne nepomáha, ukazujú údaje z TradingEconomics.
Inflácia a vplyv na ceny v eurozóne. Zdroj: tradingeconomics.com
Rozdiely medzi krajinami zostávajú výrazné. Cyprus, Francúzsko a Taliansko hlásia nízku infláciu, zatiaľ čo Estónsko a Chorvátsko čelia hodnotám nad 4 %. Nemecko eviduje 2,6 % a Španielsko dokonca viac než 3,2 %. Jadrová inflácia sa drží na 2,4 %, čo naznačuje, že tlak na ceny v Európe len tak nezmizne. Pokles spotrebiteľských cien o 0,3 % za mesiac zatiaľ pôsobí skôr ako krátka pauza než obrat trendu.
Na našom YouTube kanáli práve vyšlo nové video. Pripravili sme pre vás zaujímavý rozhovor:
