72,70 vs. 103,94 eura: Toto rozhodne, či máte nárok na energopomoc

  • Oprávnené domácnosti zaplatia za silovú elektrinu 72,70 eura/MWh.
  • Bez štátnej pomoci stojí silová elektrina 103,94 eura/MWh.
  • Štát využije 5,5 TWh jadrovej elektriny na zníženie cien.
Ekonomika Toto rozhodne, či máte nárok na energopomoc
Toto rozhodne, či máte nárok na energopomoc. Zdroj: shutterstock.com/ako photography
Fumbi PCBest Wallet mobil

Slovenská vláda na tlačovej konferencii predstavila rámec cien elektriny pre budúci rok. Domácnosti, ktoré splnia podmienky na energopomoc, dostanú silovú elektrinu za 72,70 eura/MWh. Kabinet túto sumu zakotvil do dokumentu „všeobecný hospodársky záujem”, ktorý ministri schválili na svojom rokovaní.

Štát tak priamo vstupuje do trhu s elektrinou a snaží sa tlmiť dosah vysokých veľkoobchodných cien na rodinné rozpočty. Ministerstvo hospodárstva v materiáli zdôrazňuje, že chce udržať cenovú hladinu v „primeraných hodnotách” a zároveň chrániť kúpnu silu slovenských domácností v porovnaní s krajinami EÚ-27.

Lacnejšia elektrina z jadra pre domácnosti s nárokom na pomoc

Kľúčovú úlohu v celom mechanizme zohrávajú Slovenské elektrárne. Štát s nimi dohodol dodávku 5,5 terawatthodiny (TWh) elektriny z jadrových zdrojov za vopred určenú cenu. Táto energia má pokryť spotrebu domácností, ktoré patria medzi „oprávnené domácnosti” a spĺňajú podmienky na energopomoc.

Do systému vstupuje aj organizátor krátkodobého trhu s elektrinou OKTE. Ten zistí, aké množstvo elektriny jednotliví oprávnení dodávatelia skutočne dodali svojim klientom v režime energopomoci. Poukázal na to portál teraz.sk.

Následne zabezpečí finančné zúčtovanie medzi dodávateľmi a Slovenskými elektrárňami tak, aby každá strana dostala zodpovedajúcu úhradu podľa reálnych objemov.

Kto zaplatí viac a kto menej?

Pozrite si naše video z YouTube kanála YouTube Kryptomagazin SK

Rozhodnutie vlády výrazne rozdeľuje domácnosti do dvoch skupín. Oprávnené domácnosti dostanú silovú elektrinu za 72,70 eura/MWh. Cena sa síce oproti súčasnosti zvýši zhruba o necelú pätinu, no stále zostane pod úrovňou regulovanej ceny pre zvyšok trhu.

Domácnosti bez nároku na energopomoc zaplatia za elektrinu ako komoditu 103,94 eura/MWh. Túto cenu určil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo svojom cenovom rozhodnutí.

Netreba zabúdať, že ide len o cenu silovej elektriny. K nej ešte dodávateľ pripočíta distribučné a prevádzkové poplatky a daň z pridanej hodnoty. Reálna suma na faktúre tak bude vyššia, rozdiel medzi podporovanými a nepodporovanými domácnosťami však zostane výrazný už na úrovni komodity.

98 %

Nechajte peniaze pracovať za vás.

Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.

Sponzorovaný obsah
Finančné rozdielové zmluvy sú zložité nástroje a sú spojené s vysokým rizikom rýchlych finančných strát v dôsledku pákového efektu. Na 75 % účtov retailových investorov dochádza k finančným stratám pri obchodovaní s finančnými rozdielovými zmluvami u tohto poskytovateľa. Mali by ste zvážiť, či chápete, ako finančné rozdielové zmluvy fungujú, a či si môžete dovoliť podstúpiť vysoké riziko, že utrpíte finančné straty.

Ministerstvo rozdelí „balík” elektriny medzi dodávateľov

Rezort hospodárstva prepočíta očakávanú spotrebu elektriny pre každého oprávneného dodávateľa. Z týchto údajov vytvorí prehľad, ktorý po právoplatnosti rozhodnutí vo všeobecnom hospodárskom záujme pošle Slovenským elektrárňam, OKTE aj regulačnému úradu.

Ministerstvo zároveň zverejní zoznam dodávateľov elektriny, ktorí v roku 2026 zabezpečia dodávku pre oprávnené energetické domácnosti. Každému z nich pridelí konkrétnu časť z balíka 5,5 TWh, teda pomerné množstvo podľa očakávanej spotreby ich klientov.

Dodávatelia tak vopred uvidia, s akým objemom „lacnejšej” elektriny môžu počítať. Následne ju rozpočítajú na svoje portfólio domácností, ktoré splnia podmienky štátnej pomoci.

Ceny porastú, ale menej, ako by diktoval trh

Štát síce drží ceny pod trhovou úrovňou, no ani budúci rok neprinesie návrat k starým lacným energiám. Aj podpora cez energopomoc znamená, že domácnosti zaplatia za silovú elektrinu viac než dnes.

Bez zásahu vlády by však, podľa argumentácie rezortu hospodárstva, čelili ešte prudšiemu zdraženiu.

Pre vás ako odberateľa bude rozhodujúce, či spĺňate podmienky na zaradenie medzi oprávnené domácnosti. Od toho bude závisieť, či zaplatíte 72,70 eura/MWh, alebo plnú regulovanú cenu 103,94 eura/MWh ešte pred započítaním poplatkov a DPH.

Kto bude mať nárok na energopomoc?

Vláda už nielen stanovila cenu elektriny pre rok 2026, ale aj pravidlá, ktoré domácnosti získajú nárok na energopomoc. Kabinet sa pozerá na dve veci naraz: koho máte prihláseného na odbernom mieste a aký spoločný príjem dosahuje vaša domácnosť. Upozorňuje na to portál O peniazoch.

Ministerstvo hospodárstva používá pri výpočte takzvaný „koeficient E”. Ten zohľadňuje zloženie domácnosti a zvýhodňuje rodiny s deťmi. Úrad najprv spočíta príjmy všetkých ľudí s trvalým pobytom na konkrétnej adrese, teda na danom odbernom mieste elektriny či plynu. Pri zamestnancoch a dôchodcoch sleduje obdobie od 1. júla 2024 do 30. júna 2025, pri živnostníkoch berie do úvahy zdaňovacie obdobie roku 2024.

Podstatné číslo

Potom príde na rad výpočet bonity. Úrady zoberú mesačný hrubý príjem domácnosti, rozdelia ho koeficientom E a výsledok porovnajú s hranicou 1 930 eur. Ak výsledná suma leží pod touto hranicou, štát domácnosti energopomoc prizná. Ak ju presiahne, pomoc nedostane.

Modelové príklady ukazujú, že na pomoc dosiahne veľká časť rodín. Jednotlivec s koeficientom 1,0 môže zarobiť približne 1 930 eur mesačne brutto. Bežná rodina s dvomi dospelými a dvomi deťmi má koeficient 2,7 a limit okolo 5 211 eur mesačne. Viacpočetná rodina (dvaja dospelí a tri deti) funguje s koeficientom 3,2 a hranicou približne 6 176 eur mesačne.

Lepšie podmienky získajú aj dôchodcovia a samoživitelia. Dvojica penzistov s koeficientom 1,7 ostáva v nároku na pomoc do výšky asi 3 281 eur mesačne. Samoživiteľ s jedným dieťaťom má koeficient 1,5 a limit zhruba 2 895 eur mesačne brutto.

Bybit PC banerInvestuj do ťažby mobil
Autor:
Karina Daráková

Karina Daráková pochádza spod Tatier a vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V minulosti pôsobila v Novom Čase a na pozícii vedúcej domáceho spravodajstva v Startitup. V Kryptomagazine sa venuje ekonomickým a realitným témam.