- V Hanoji vznikla historická dohoda OSN, ktorá má spojiť svet v boji proti kyberzločinu.
- Podpísalo ju viac než 60 krajín, od Ruska po Vietnam.
- Kritici však varujú, že za snahou o bezpečnejší internet sa môže skrývať hrozba globálneho dohľadu.
Viac než 60 krajín podpísalo v Hanoji historickú dohodu OSN zameranú na boj proti kyberkriminalite. Ide o prvý globálny právny rámec svojho druhu, ktorý má posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti digitálnej bezpečnosti – od detskej pornografie až po nadnárodné podvody a pranie špinavých peňazí. Dohoda začne platiť po jej ratifikácii zúčastnenými štátmi.
Generálny tajomník OSN Antonio Guterres označil podpis za „dôležitý míľnik”, no zároveň dodal, že ide „len o začiatok”.
„Každý deň sofistikované podvody ničia rodiny, okrádajú migrantov a odčerpávajú miliardy dolárov z našej ekonomiky. Potrebujeme silnú, prepojenú globálnu reakciu,”
povedal počas otváracieho ceremoniálu v hlavnom meste Vietnamu.
Dohodu pôvodne navrhli ruskí diplomati v roku 2017 a po rokoch zložitých rokovaní bola minulý rok schválená konsenzom. No nie všetci ju vítajú. Odborníci varujú, že jej široké znenie môže umožniť rozšírenie štátneho dohľadu a potláčanie vládnych kritikov.
Fumbi spustilo súťaž o atraktívnu cenu 1 200 eur, vyplácané ako mesačný bonus 100 eur po 12 mesiacov. Zaregistrujte sa, urobte prvý vklad, zadajte kód KRYPTONAROK a zapojte sa.
Zakladateľka think-tanku Tech Global Institute, Sabhanaz Rashid Diya, upozornila, že návrh dohody „núti firmy zdieľať dáta”, čo by v autoritárskych režimoch mohlo viesť k prenasledovaniu novinárov.
Zarábaj aj ty na raste kryptomien.
Začni ich nakupovať na Bitmarkets a získaj 100 dolárový vstupný bonus.
Dohodu OSN podpísali desiatky štátov
Vietnam oznámil, že do podpisu sa zaregistrovalo 60 krajín, pričom sa očakáva, že sa pridajú aj ďalšie. Diya zároveň zdôraznila, že kybernetická kriminalita je globálnym problémom, najmä v juhovýchodnej Ázii, kde sa rozšíril priemysel online podvodov, ktorý ročne pripraví obete o miliardy dolárov.
Veľké technologické spoločnosti, združené v Cybersecurity Tech Accord (zahŕňajúcom Meta, Dell či Infosys), sa rokovaní nezúčastnili. Ich zástupca Nick Ashton-Hart upozornil, že nový rámec by mohol kriminalizovať bezpečnostných výskumníkov a dať štátom právomoc spolupracovať na akomkoľvek trestnom čine, podľa vlastného výkladu.
Podľa neho už existuje Budapeštianska konvencia o kyberkriminalite, ktorá stanovuje jasné pravidlá a rešpektuje ľudské práva – na rozdiel od novej dohody.
Miesto podpisu, Vietnam, tiež vyvolalo rozpaky. Deborah Brown z Human Rights Watch pripomenula, že krajina má dlhú históriu cenzúry a umlčiavania nesúhlasu. Dodala tiež, že Rusko, ktoré stálo pri zrode dohody, je paradoxne jedným z najväčších zdrojov kybernetickej kriminality a nikdy nepotrebovalo podobnú dohodu na jej riešenie vo vlastných hraniciach.















