- Slovensko platí vysoké dane, no nedostáva za ne kvalitné služby.
- Zaostáva v infraštruktúre, školstve aj sociálnej oblasti.
- Analýza MESA10 varuje pred cyklom stagnácie a populizmu.
Ekonomický think-tank MESA10 varuje, že Slovensko sa ocitá v nebezpečnej pasci. Obyvatelia platia vysoké dane a odvody, no kvalita verejných služieb tomu nezodpovedá.
V analýze odborníci porovnali výdavky a výsledky slovenského štátu so susednými krajinami a výsledok je podľa výkonného riaditeľa Jána Marušinca alarmujúci.
Naše zistenia žiaľ nevyznievajú dobre pre Slovensko, pričom ďalšie zvyšovanie daní zaostávanie Slovenska za okolitými štátmi ešte viac prehĺbi,” hovorí Ján Marušinec.
Podľa MESA10 Slováci odvádzajú na daniach viac ako väčšina ich susedov, no infraštruktúra, školstvo či sociálne benefity zaostávajú.
Slovensko nemá diaľnice ani kvalitné školy
Analytik Tomáš Meravý upozorňuje, že Slovensko je jedinou krajinou regiónu, kde stále chýba diaľničné prepojenie západnej a východnej časti krajiny.
Poliaci a Maďari sa dnes vedia po diaľnici plynule dostať od západnej po východnú hranicu svojho štátu. Slovák sa po diaľnici nedostane ani len zo Žiliny do Ružomberka,” uviedol Meravý.
Ešte horšie je to podľa analytikov vo vzdelávaní. Slovenskí žiaci systematicky zlyhávajú v testoch OECD PISA a výsledky sa s každým cyklom zhoršujú.
Univerzity sú v medzinárodných rebríčkoch hlboko pod českými, poľskými či maďarskými a medzi najlepšou českou a najlepšou slovenskou univerzitou je v poradí ešte päťsto ďalších.
Štát nemá na dôchodky
Slovensko zároveň zažíva prudký rast sociálnych výdavkov. Od roku 2018 vzrástli o celé 4 % HDP. To však podľa MESA10 neprináša želaný efekt.
Chudoba nerovnomerne rastie a prerozdeľovanie má skôr podobu politického marketingu než systémovej pomoci. Meravý konštatuje, že dôchodkový systém je „štedrý nad reálne možnosti štátu”, no samotná výška starobných dôchodkov je aj tak druhá najnižšia v regióne. Dôvodom je slabá ekonomika, ktorá produkuje nízke mzdy, a tie sa následne premietajú do nízkych dôchodkov.
Sociálny populizmus v konečnom dôsledku škodí aj samotným dôchodcom,” uzatvára Meravý.
Ekonómovia zdôrazňujú, že Slovensko v príjmoch už zaostáva dokonca aj za Rumunskom. Priemerná mzda na Slovensku tesne prekračuje 1500 eur, kým v Rumunsku už presiahla 1 800 eur. V Poľsku je to viac ako 2 000 eur a v Česku vyše 1 900 eur.
Zarábaj aj ty na raste kryptomien.
Začni ich nakupovať na Bitmarkets a získaj 100 dolárový vstupný bonus.
Politici majú nadštandardné platy
V kontraste s tým stojí prudký rast platov politických elít. Prezident Slovenskej republiky si dnes príde na vyše 18-tisíc eur mesačne, čo je podľa odborníkov viac než má jeho francúzsky kolega a dokonca aj španielsky kráľ Filip VI.
Poslanci parlamentu s odmenou nad 7-tisíc eur patria k najlepšie plateným v Európskej únii, ak sa vezme do úvahy pomer k priemernej mzde. Premiér so svojím príjmom prevyšujúcim 12-tisíc eur mesačne dosahuje v čistom až deväťnásobok priemernej mzdy a už dnes má istú doživotnú rentu vo výške 4 115 eur mesačne.
Analýza MESA10 preto vysiela jasný signál. Vysoké dane by mali občanom prinášať kvalitné verejné služby. No Slovensko skôr upadá do cyklu stagnujúcej ekonomiky, sociálneho populizmu a rastúcej nespokojnosti.
