Slovensko má žalostný stav verejných financií, čo núti zahraničných veriteľov zvyšovať úrokové sadzby, keďže pôžičky slovenskej ekonomiky považujú za rizikové, uvádza správa Trend. Dokonca ich prirovnávajú ku krajinám ako Portugalsko, Španielsko či Grécko, ktoré sú neslávne známe tým, že majú vysoký verejný dlh.
Slovensko čelí zvyšovaniu úrokov zo strany zahraničných veriteľov
Výnosy 10-ročných dlhopisov Portugalska dosiahli do tohto týždňa 3,572 %, Španielska 3,941 % a Grécka 4,210 %. Medzitým slovenské cenné papiere zaznamenali ročnú sadzbu 4,130 %. Nedôvera investorov v slovenské cenné papiere sa tiahne už dlhšie obdobie, no stále máme podstatne lepší rating ako Grécko. Ak sa však nič nezmení, situácia sa môže obrátiť.
Ratingová agentúra Standard and Poor’s nás ohodnotila na A+, Moody’s na A2, Fitch Ratings na rating A, pričom všetky počítajú s negatívnym výhľadom. Delí nás len kúsok od toho, aby všetky svoj rating zhoršili, čo by znamenalo zvýšenie nákladov na nové finančné zdroje. Úroky by narástli a s nimi aj náklady na úvery pre domácnosti a firmy. Za mesiac august bol v eurozóne priemerný ročný úrok na hypotéky 3,88 %, zatiaľ čo na Slovensku to bolo 3,95 %.
Zarábaj aj ty na raste kryptomien.
Začni ich nakupovať na Binance a získaj 100 dolárový vstupný bonus.
Verejný dlh v pomere k HDP láme na Slovensku rekordy
Slovensko zaznamenalo v roku 2022 štátny dlh v pomere k HDP vo výške 57,8 % (63,38 miliardy eur) hrubého domáceho produktu krajiny. Ide o jednu z najvyšších hodnôt v histórii Slovenska, pričom len v roku 2021 sme boli svedkami historického maxima na úrovni 61,0 %. Verejný dlh začal prudko rásť prevažne od roku 2020 (58,9 %), keďže vláda začala míňať peniaze na protipandemické opatrenia, no príjmy štátneho rozpočtu za týmito výdavkami nestíhali rásť. Konkrétne porovnanie naprieč krajinami nie len v Európskej únii si môžete pozrieť na stránke Tradingeconomics.
Verejné dlhy krajín EÚ. Zdroj: Eurostat
Bude horšie?
Na základe najnovších údajov zo Štatistického úradu poznáme aj spresnený deficit za rok 2022. Slovensko hospodárilo s deficitom 2,22 miliardy eur, čo predstavuje 2,02 % HDP. Súčasné predpovede na rok 2023 sú však značne horšie na úrovni 6,85 %.
Nová vláda prisľúbila, že ozdravenie štátneho rozpočtu nepôjde na úkor sociálneho štandardu obyvateľstva. Ekonómovia ale varujú, že konsolidácia verejných financií nebude reálna bez toho, aby to isté skupiny obyvateľstva pocítili. Robert Fico objasnil, že ročne chce konsolidovať tempom 0,5 % HDP, no Národná banka Slovenska (NBS) odporúča 1 až 2 %.
Mohlo by ťa zaujímať: Čakajú nás nové dane. Čoho sa budú týkať?
