Len pred pár dňami zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat údaje, ktoré odhalili nepríjemnú skutočnosť. Slovensko je druhou najchudobnejšou krajinou Európskej únie. Slováci si v súčasnosti môžu dovoliť len 68 % z toho, čo priemerný obyvatelia EÚ. Táto situácia je vizitkou nezodpovedného hospodárenia štátu a tvrdo na to doplácajú občania. Horšiu životnú úroveň, aká je na Slovensku, zaznamenal Eurostat už len v Bulharsku. Predbehli nás dokonca aj Maďari či Rumuni.
Slovensko sa prepadlo na chvost EÚ v meradle bohatstva krajiny
Ukazovateľ HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily je užitočný nástroj na porovnávanie životnej úrovne medzi jednotlivými krajinami. Pomáha odhaliť rozdiely v kúpnej sile obyvateľov a poskytuje lepšiu predstavu o skutočnej ekonomickej výkonnosti krajiny, než tradičný ukazovateľ HDP na obyvateľa.
Slovensko zaznamenalo v poslednej dekáde extrémny pokles v ukazovateli HDP na obyvateľa po zohľadnení cenových hladín. Po vstupe do EÚ sme boli hrdí na označenie „tatranský tiger,” keď naša ekonomika napredovala mimoriadne rýchlym tempom. Zlom nastal v roku 2011, keď nám HDP na obyvateľa začalo v porovnaní s EÚ klesať.
Slovensko klesá v ukazovateli životnej úrovne. Zdroj: slovak.statistics.sk
Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.
Pokles rastu slovenskej ekonomiky spôsobili populistické kroky vlády Roberta Fica, ktorý štedro rozhadzoval sociálne dávky a zároveň aj navyšoval dane podnikom a zamestnancom. Neskôr, vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera pod tlakom pandémie pokračovala v rozdávaní verejných financií a oslabovaní výkonnosti ekonomiky. O kritickom stave verejných financií na Slovensku sme vás nedávno podrobne informovali.
Zadlženosť Slovenska je v súčasnosti najvyššia v celej histórii. Ako sa bude dlh ďalej vyvíjať sa dočítate v tomto článku. Okrem nezodpovedných vládnych výdavkov na stav slovenskej ekonomiky vplýva aj veľmi vysoká inflácia, najnižšie reálne mzdy za posledných 20 rokov a aj vysoké úrokové sadzby.
Európska komisia zverejnila v apríli dáta, podľa ktorých je stav verejných financií na Slovensku najhorší zo všetkých členských štátov Európskej únie a Slovensko je tak najviac ohrozené bankrotom. Podrobne sa o tejto téme dočítate v článku Riziko bankrotu Slovenska, je podľa Európskej komisie vysoké.
Sme chudobní ako Gréci
Podľa meradla úrovne HDP na obyvateľa dosiahlo Slovensko extrémne nelichotivý výsledok a to 68 % z priemeru EÚ. Naša ekonomika sa rovná úrovni Grécka, ktoré v súčasnosti zmáha ekonomická kríza, keďže takmer zbankrotovalo.
HDP na obyvateľa v krajinách EÚ. Zdroj: eurostat
O poriadny kus nás predbehli Rumuni aj Maďari so 77 percentami. Výrazný náskok majú Poliaci s 80 % a aj Česi s 91 %. Európske krajiny s najvyššou životnou úrovňou sú Luxembursko a Írsko, kde je HDP na obyvateľa podľa kúpnej sily viac ako 200 % oproti priemeru EÚ.
Slovensko vidí problém v hodnotení údajov
Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MFSR) sa však výsledkom európskej štatistiky bráni. Inštitút finančnej politiky poukazuje na to, že zaznamenané výsledky sú spôsobené metodickými nedostatkami. Prvým problémom má byť revidencia údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorá nie je zohľadnená v databáze Eurostatu.
Druhým faktorom, ktorý podľa MFSR spôsobil Slovensku tieto alarmujúce výsledky je to, že tento ukazovateľ nezohľadňuje ceny exportov. Tie sú pre slovenskú proexportnú ekonomiku veľmi významné.
Až voľby rozhodnú, kam sa bude Slovensko uberať
Súčasná úradnícka vláda Ľudovíta Ódora nemá dostatok času na to, aby prijala opatrenia na zvrátenie úpadku Slovenska. Príležitosť na to bude mať až budúca koalícia, ktorú si Slováci zvolia už po letných prázdninách. Ak sa k moci dostanú sociálne orientované strany, stav verejných financií na Slovensku sa s najvyššou pravdepodobnosťou môže ešte zhoršiť.
Vláda Slovenskej republiky sa musí zamerať na zvyšovanie konkurencieschopnosti krajiny a podporu podnikateľského prostredia. Reformy v oblasti daní, trhu práce a investičného prostredia by mohli prilákať viac zahraničných investícií a podporiť rast celej ekonomiky.
Správnym krokom by pre Slovensko mohlo byť aj zlepšenie vzdelávacieho systému a investície do výskumu a inovácií. To by dokázalo prispieť k rastu produktivity práce a technologickému rozvoju krajiny.
Prečítajte si aj: Svetová banka prekvapila zmenou prognózy ekonomického rastu. Čo nás čaká?
