V posledných rokoch sme sledovali sériu divadelných predstavení, v ktorých hlavný hrdina vytiahol zo svojho čarovného mešca dukáty a štedro ich rozdával kam bolo treba, aj kam treba nebolo. Predstavenie bolo veľmi úspešné, zožalo potlesk aj “standing ovation”. Hlavný hrdina bol so svojim výkonom nadmieru spokojný. No diera v jeho čarovnom mešci je cenou za toto divadelné predstavenie. Dlh zaplatí publikum, my.
Verejný dlh Slovenskej republiky ešte nikdy nedosahoval takú vysokú úroveň, ako v posledných rokoch. To, že vláda nezodpovedne rozhadzuje peniaze, ktoré nemá, zabolí zakrátko nás všetkých, lebo zaplatiť to budeme musieť prevažne my z našich daní.
Portál oPeniazoch zverejnil graf vývoja štátneho dlhu v pomere k HDP. V roku 2021 dosiahol dlh verejnej správy na Slovensku rekordnú úroveň 62,2 %.
Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.
Ministerstvo financií hovorí, že dlh zníži
Ministerstvo financií Slovenskej republiky sľubuje, že v nasledujúcich rokoch bude prijímať opatrenia, ktoré tento enormný dlh znížia. Či sa im to podarí, je otázne, no ani cieľ, ktorý si zadefinovali, nie je oproti súčasnej situácií výrazne odlišný. “Napriek dočasným protikrízovým opatreniam v celkovom objeme 3,5 miliardy eur, sa vláda v rozpočte na roky 2023 až 2025 prihlásila k fiškálnym cieľom znižovania deficitu hospodárenia pod 3 % HDP do konca roku 2025.”
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to vidí inak
Na Slovensku od roku 2012 pôsobí ako kontrolný orgán Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Jej cieľom je ochrániť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. A teda dohliadať na to, aby kroky vlády v oblasti financií, neohrozili fatálne štátny rozpočet.
RRR kritizuje vládu, že jej cieľ zníženia deficitu rozpočtu pod 3 % HDP je nerealistický. Upozorňuje, že v Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, chýbajú konkrétne opatrenia, ktoré by viedli k naplneniu stanoveného cieľa. Pri schválených opatreniach sa podľa RRR zníži schodok verejných financií len na 4,5 % HDP do roku 2025.
Odkiaľ sa vzal rekordný verejný dlh a čo bude nasledovať
Vláda najskôr protipandémickými opatreniami, a neskôr pod vplyvom energetickej krízy, upustila od výdavkových limitov štátneho rozpočtu. Teraz tu máme novú krízu, ekonomickú. Rekordné úrovne inflácie útočia na slovenské domácnosti a firmy. Manévrovací priestor vlády tak ostal dosť úzky.
Ak sa chcete dozvedieť viac o inflácií na Slovensku, prečítajte si náš nedávny článok.
Naša vláda teraz potrebuje zmeniť obe stránky rozpočtu, príjmovú aj výdavkovú. No ani na jednej na to nie je priestor. Zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu väčším daňovým zaťažením, nie je tým správnym riešením v časoch vysokej inflácie. Taktiež zoškrtať výdavky a odoprieť ekonomike stimuly, by v tomto problematickom období nebolo šťastnou voľbou.
Verejný dlh európskych krajín klesá
V celoeurópskom merítku na tom Slovensko nie je úplne najhoršie. Extrémny grécky dlh dosahuje až hodnoty okolo 200% HDP. No naopak Estónsko sa drží pod úrovňou 20%.
Najbližšie roky, a hlavne kroky vlády ukážu, akým smerom sa bude Slovensko ďalej uberať. Či nás čaká nešťastná grécka cesta alebo budeme nasledovať prosperujúce európske krajiny.
Prečítajte si aj: Toto je hlavný dôvod krachu Silicon Valley Bank. Hrozí podobný osud slovenským bankám?