- Ak by došlo k prijatiu štyroch navrhovaných opatrení, štát by ušetril zhruba 1,3 miliardy eur ročne.
- Úspory je možné nájsť aj vo verejnej správe.
Vláda ani len neskúša skryť očakávané široké navýšenie daňových príjmov a obmedzenia ekonomickej rentability podnikateľského prostredia. Analytik 365.bank Tomáš Boháček uvádza, že je potrebné sledovať obe strany. Poukazuje najmä na výdavky, ktoré označuje za hlavný dôvod súčasnej neudržateľnej trajektórie verejného dlhu.
Ako informuje portál O peniazoch, týchto opatrení je hneď niekoľko. Sú však citlivejšie ako zvyšovanie príjmov.
Podľa analytika efektívnosť výdavkov závisí od toho, aký cieľ sledujeme. Chceme splniť formálne požiadavky a dosiahnuť akceptovateľné pomerové ukazovatele zadlženosti alebo máme záujem skutočne zmeniť trajektóriu vládneho dlhu smerom k dlhodobej udržateľnosti?
„Ak je prioritou druhý cieľ (čo by mal byť), rozpočet na budúci rok by mal byť na výdavkovej strane znížený aspoň o 1,6 miliardy eur, čo zodpovedá približne 1,2 % HDP, za predpokladu, že sa príjmy zvýšia o minimálne 1,2 miliardy eur. Ak by sa príjmy nepodarilo zvýšiť, potreba konsolidácie výdavkov by musela byť ešte vyššia,” upozornil Tomáš Boháček.
Analytik ďalej uvádza, že existuje niekoľko oblastí, v ktorých by vláda dokázala znížiť svoje výdavky. Poukazuje najmä na sociálne a podporné oblasti, ale aj na štátnu správu.
Boháček však opatrenia aj konkretizuje. Ide napríklad o zrušenie 13. dôchodku a rodičovského dôchodku, úpravy dĺžky trvania vyšších prídavkov na dieťa alebo obmedzenie všeobecných neadresných sociálnych dávok.
Úspory je možné nájsť aj vo verejnej správe, napríklad znížením nadmerného zamestnávania v samosprávach alebo dočasným obmedzením/zmenou automatickej valorizácie platov v štátnych službách.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Podľa analytika 365.bank by vláda tiež nemala zvažovať dotačné schémy na kompenzácie cien energií ani dotácie na pomoc pri kompenzácii vyšších úrokových sadzieb hypoték. Tieto témy už patria minulosti. „Vzhľadom na aktuálny vývoj na komoditných trhoch, očakávanú trajektóriu úrokových sadzieb ECB a známe výpočty relevantných inštitúcií o dopadoch na dlžníkov, už nemajú miesto v diskusii o novom rozpočte,” dodáva analytik.