- Zoštátnenie odpadového hospodárstva zvýši náklady a zníži jeho výkon.
- Slovensko už predbieha recyklačné ciele EÚ, systém netreba meniť.
- Maďarský a chorvátsky model ukazujú vyššie náklady a slabšie výsledky.
Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) odmieta návrh na zavedenie štátneho systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) v odpadovom hospodárstve. Podľa zamestnávateľov by štátne riešenie znamenalo vyššie náklady, slabšiu efektivitu a porušenie princípov európskej legislatívy.
Firmy, samosprávy aj občania už dnes znášajú tlak konsolidácie verejných financií, preto ďalšie bremeno považujú za neospravedlniteľné.
Princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov vychádza zo smernice EÚ o odpadoch. Výrobcovia podľa nej nesú plnú finančnú a organizačnú zodpovednosť za odpad, ktorý vzniká z ich produktov. Slovensko tento model uplatňuje v zákone o odpadoch.
RÚZ varuje, že ak štát prevezme kontrolu nad systémom, naruší trhové prostredie a výrobcovia stratia možnosť dohliadať na efektívnosť nakladania s ich odpadom. Zároveň by platili viac, bez záruky lepších výsledkov.
„Dnes máme funkčný model financovaný výrobcami. Ak ho štát prevezme, firmy zaplatia viac a dostanú menej,” hovorí Robert Spišák, viceprezident RÚZ.
Podľa RÚZ slovenský podnikateľský sektor už znáša vyššie dane aj odvody. Ďalšie štátne zásahy by v čase konsolidácie ešte viac oslabili konkurencieschopnosť. „Štát má hľadať úspory, nie vytvárať nové výdavky. Firmy už dnes ťahajú veľkú časť konsolidačného balíka,” pripomína Mário Lelovský, prvý viceprezident RÚZ.
Zamestnávatelia upozorňujú aj na skúsenosti zo zahraničia. V Maďarsku vychádza štátom riadený systém RZV pre výrobcov viac ako dvojnásobne drahšie než na Slovensku a miera recyklácie je pritom nižšia. Podobne slabé výsledky dosahuje aj Chorvátsko, ktoré tiež prevádzkuje štátny model.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Slovensko už ciele predbieha
Domáci systém založený na organizáciách zodpovednosti výrobcov (OZV) podľa zamestnávateľov prináša jasné výsledky. Recyklácia obalových odpadov dosiahla v roku 2021 úroveň 73,9 %, čo je nad cieľmi EÚ pre rok 2025.
OZV spolupracujú s obcami a zberovými spoločnosťami, investujú do vzdelávania obyvateľov a ich činnosť pravidelne kontrolujú štátne orgány.
Spišák zdôrazňuje, že systém funguje a treba ho iba lepšie kontrolovať:
Štát môže pridať dohľad, ale nemá zmysel meniť niečo, čo funguje.
RÚZ tvrdí, že otvorená súťaž medzi viacerými OZV prirodzene znižuje náklady a motivuje k inováciám. Nemecká skúsenosť to potvrdzuje: po prechode z monopolného systému na konkurenčný klesli náklady na polovicu a obyvatelia pocítili úsporu aj vyššiu kvalitu triedenia.
Zamestnávatelia preto žiadajú Ministerstvo životného prostredia, aby ponechalo trhový model RZV a posilnilo kontrolné mechanizmy. Zoštátnenie by podľa nich zdražilo systém, znížilo jeho efektivitu a poškodilo výrobcov, obce aj občanov.
„Neoberajme sa o výsledky, ktoré sme už dosiahli. Kontrolujme lepšie, ale nepridávajme nové finančné bremená tým, ktorí už dnes zápasia s dôsledkami konsolidácie a inflácie,” uzatvára RÚZ.
