- Zamestnanci tak získajú viac priestoru na svoje záľuby, rodinu či oddych, čo by malo viesť k ich vyššej spokojnosti.
- Namiesto štandardných 40 hodín aktuálne pracujú 37,5 hodiny týždenne.
- Ich mzda sa však neznížila.
Krajina vychádzajúceho slnka sa v roku 2021 pokúsila prelomiť svoju povesť národa workoholikov. Japonská vláda predstavila iniciatívu na skrátenie pracovného týždňa s dvojakým cieľom – podporiť duševnú pohodu pracujúcich a zvýšiť ich výkonnosť.
Výsledky však nenaplnili očakávania. Podľa údajov japonského ministerstva zdravotníctva, práce a sociálnych vecí sa myšlienka skráteného pracovného týždňa medzi firmami výraznejšie neuchytila.
Prekvapivý nezáujem sa ukázal aj na príklade technologického giganta Panasonic. Keď spoločnosť v roku 2022 spustila pilotný projekt štvordňového pracovného týždňa, možnosť využilo len 150 zamestnancov z celkového počtu 63-tisíc oprávnených pracovníkov, ako uvádza Associated Press. A to napriek tomu, že podobné programy zaviedli aj ďalšie významné japonské spoločnosti vrátane Fast Retailing, Hitachi či finančnej skupiny Mizuho.
Ako poukazuje portál BusinessInsider, drvivá väčšina japonských zamestnávateľov – až 85 percent – sa drží tradičného päťdňového pracovného týždňa. Zdržanlivý postoj zamestnancov k čerpaniu dodatočného voľna má svoje korene v povojnovom vývoji krajiny a dlhoročných pracovných návykoch.
