- Pandémia zastavila rast zamestnanosti v marginalizovaných rómskych komunitách.
- Zamestnanosť reaguje na krízy citlivejšie než u majoritnej populácie.
- Rozdiely v zamestnanosti žien a mužov sa ďalej prehlbujú.
Zamestnanosť ľudí z marginalizovaných rómskych komunít patrí dlhodobo medzi najsledovanejšie ukazovatele sociálneho vývoja na Slovensku. Nejde pritom iba o sociálnu tému. Ide aj o ekonomiku, verejné financie a budúci rast krajiny.
Dáta za posledných 20 rokov ukazujú, že situácia sa v niektorých obdobiach zlepšovala, no tento posun ostával veľmi citlivý na výkyvy hospodárstva. Práve to naplno odhalila pandémia. Kým v rokoch rastu zamestnanosť v marginalizovaných rómskych komunitách stúpala, kríza tento vývoj rýchlo zastavila. Upozorňuje na to Inštitút finančnej politiky.
Pred pandémiou sa trh práce vyvíjal priaznivejšie. Po slabšom období spôsobenom finančnou krízou prišlo od roku 2013 postupné oživenie. To vyvrcholilo v roku 2019, keď zamestnanosť ľudí z marginalizovaných rómskych komunít dosiahla najvyššiu úroveň za sledované obdobie. Ani v tomto čase sa však rozdiel oproti majorite zásadne nezmenšil. Aj v najlepších rokoch dosahovala zamestnanosť tejto skupiny menej než 45 percent úrovne majoritnej populácie. To znamená, že zlepšenie prišlo, ale priepasť ostala hlboká.
Rok 2020 priniesol prudký zlom. Pandémia COVID-19 zasiahla celé hospodárstvo, no ľudí z marginalizovaných rómskych komunít zasiahla ešte silnejšie. Ich zamestnanosť klesla a v ďalších rokoch sa už nevrátila na predkrízovú úroveň. V rokoch 2021 až 2023 skôr prešľapovala na mieste.
Mierne oživenie prišlo až v roku 2024. Tento vývoj potvrdzuje, že zamestnanosť v marginalizovaných rómskych komunitách reaguje na hospodárske cykly citlivejšie než zamestnanosť majority. Keď ekonomika rastie, šance na prácu sa zlepšujú rýchlejšie. Keď príde problém, strata práce prichádza skôr.
Zamestnanosť v rôznych podobách
Dôležitú úlohu zohráva aj to, aké pracovné miesta ľudia z tejto skupiny získavajú. Častejšie pracujú iba na dohody, teda v menej stabilných formách zamestnania. V posledných piatich rokoch išlo približne o pätinu pracujúcich z marginalizovaných rómskych komunít. V majoritnej populácii sa tento podiel pohyboval okolo desiatich percent.
Takáto práca prináša nižšiu istotu, slabšiu ochranu a často aj nižší príjem. Práve nestabilné pracovné kontrakty zvyšujú zraniteľnosť ľudí pri každej ďalšej kríze.
Príspevok na vzdelávanie štartuje: Štát rozdá prvé stovky eur už od apríla
Počas pandémie nevzrástla iba nezamestnanosť. Rástol aj počet ľudí, ktorí sa ocitli mimo trhu práce. Teda bez práce a zároveň mimo evidencie nezamestnaných. Táto zmena však nemá iba jeden dôvod. Približne polovicu nárastu ekonomickej neaktivity vysvetľuje vyšší podiel mladých ľudí vo vzdelávaní.
Vo vekovej skupine od 15 do 24 rokov pribudli študenti alebo mladí ľudia zostali v školách dlhšie. To z krátkodobého pohľadu zvyšuje neaktivitu, no z dlhodobého hľadiska môže zlepšiť ich uplatnenie. Vzdelávanie totiž zvyšuje šancu na lepšiu a stabilnejšiu prácu.
Nie každý nárast neaktivity však nesie pozitívny odkaz. Výraznejšie pribudli aj osoby, pri ktorých nemožno jasne určiť dôvod, prečo nepracujú a nefigurujú ani medzi nezamestnanými. Ide najmä o ľudí v strednom veku. Za týmto javom môže stáť viac faktorov. Časť ľudí mohla stratiť motiváciu hľadať si prácu po dlhom období bez zamestnania. Rolu mohol zohrať aj prísnejší prístup pri evidencii na úradoch práce. V starších vekových skupinách zároveň narástol počet poberateľov invalidného dôchodku.
Podobne nepriaznivo vyzerá aj vývoj miezd. Hoci zamestnanosť v niektorých obdobiach rástla, platy sa k úrovni majority nepriblížili. Medián hrubých mesačných príjmov z trvalých pracovných pomerov sa dlhodobo pohybuje iba medzi 60 a 70 percentami príjmov majority. Keď na trh práce vstúpi viac ľudí na nízko platené pozície, priemerný mzdový obraz sa ešte zhorší. Slovensko tak stále nevyužíva pracovný potenciál marginalizovaných rómskych komunít naplno.
