- Vysoký príjem nezaručuje finančnú odolnosť ani schopnosť zvládať krízy.
- Len približne pätina Slovákov má dostatočnú finančnú rezervu.
- Generácia X má napriek dobrým platom najhoršie finančné skóre.
Vysoký príjem na Slovensku často vyzerá ako istota. Nové dáta však ukazujú opak. Prieskum European Consumer Payment Report 2025 (ECPR) od spoločnosti Intrum priniesol nový Index finančného hospodárenia (IFH). Ten nehodnotí len, koľko vám zostane na účte. Sleduje aj to, či viete splácať záväzky bez stresu, či máte rezervu a ako zvládate nečakané výdavky.
Výsledok znie nepríjemne jednoducho: viac peňazí automaticky neznamená viac bezpečia.
Priemerný Slovák dosiahol v indexe 82,60 bodu zo 100. Skóre tak vyšlo tesne pod priemerom Európskej únie. Slovensko pritom pôsobí ako krajina, kde ľudia platia načas a držia si poriadok v účtoch. IFH však ukazuje, že za touto disciplínou často stojí krehká rovnováha. Mnohí zvládnu faktúry, no nemajú priestor na chybu.
Intrum rozdelil populáciu do troch skupín. Zraniteľní tvoria približne 20 %, teda ľudia s vyšším rizikom, slabšími rezervami a častejšími problémami so záväzkami. Najväčšia časť, asi 60 % „zvláda” bežné výdavky, ale pri šoku sa ľahko dostane pod tlak.
Zvyšných 20 % patrí medzi odolných, ktorí si budujú rezervu a držia stabilitu aj pri nepríjemných prekvapeniach.
Výkonný riaditeľ Intrum Slovakia Martin Musil upozorňuje, že index „búra mýtus, že finančné problémy sa týkajú len nízkopríjmových skupín”. Zároveň hovorí o fenoméne „disciplíny bez pohody”. Podľa neho veľa ľudí platí účty poctivo, no robí to „na úkor komfortu, psychickej pohody a bez záchranného vankúša”.
Najzaujímavejší paradox prichádza pri príjmoch. Prieskum ukázal, že medzi ľuďmi s nadpriemerným príjmom patrí do skupiny odolných len 23 %. To je len mierne viac než celoslovenský priemer. Na druhej strane, pri ľuďoch s priemerným platom sa do zraniteľnej kategórie dostalo 22 %. Čísla tak naznačujú, že o výsledku často nerozhodne výška mzdy, ale spôsob, ako s ňou narábate.
Rozdiel vidno aj na zvykoch. Odolnejší ľudia si častejšie odkladajú peniaze bokom. V tejto skupine si pravidelne sporí 56 % respondentov. V zraniteľnej skupine sporí 44 %. Prieskum zároveň pripomína, že návyky nevzniknú cez noc. Často ich formuje detstvo.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Vysoký príjem a rodinné väzby
Intrum poukazuje na silnú väzbu medzi finančným prostredím v rodine a dnešnou odolnosťou. Takmer 49 % zraniteľných uviedlo, že počas dospievania prinášali peniaze doma hádky a stres. V skupine odolných to uviedlo 16 %. Aj finančné vzdelanie hrá rolu. Kvalitné základy zo školy uviedlo len 13 % zraniteľných, kým u odolných to bolo 31 %. Až 50 % odolných ľudí zároveň hovorí, že dobré základy dostali doma od rodičov.
Najtvrdší zásah však prieskum pripísal strednej generácii. Generácia X, teda ľudia približne vo veku 45 až 60 rokov, v indexe finančnej pohody prepadla. A to aj napriek tomu, že 71 % z nich má priemerný alebo nadpriemerný príjem. Intrum spája tento výsledok so „sendvičovou generáciou”.
Títo ľudia platia hypotéky, financujú deti a pomáhajú rodičom. Preto často žijú v režime, kde si nemôžu dovoliť výpadok príjmu. Prieskum uvádza aj náladu, ktorá z toho rastie: šesť z desiatich ľudí v tejto skupine si myslí, že „nikdy nezbohatnú, nech sa akokoľvek usilujú”.
ECPR 2025 tak posiela jasný odkaz. Finančnú istotu nevytvorí len vyššia výplata. Rozhodnú najmä rezervy, návyky a schopnosť udržať pokoj, keď príde nečakaný účet. V slovenskej realite to znamená aj to, že platobná disciplína sama o sebe nestačí, ak za ňou stojí život „na hrane”.
