- Ceny nehnuteľností v EÚ vzrástli od roku 2010 o 55,4 %.
- Maďarsko a Estónsko zaznamenali viac ako trojnásobný nárast cien bývania.
- Slovensko vedie v medzikvartálnom raste cien s nárastom 3,6 %.
Bulharský realitný trh rastie najrýchlejšie
Z pohľadu medziročných zmien iba Francúzsko a Fínsko zaznamenali v poslednom štvrťroku 2024 pokles cien nehnuteľností (obe -1,9 %). Naopak, najrýchlejšie zdražovanie hlási Bulharsko (18,3 %), Maďarsko (13 %) a Portugalsko (11,6 %).
V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom ceny nehnuteľností klesli v šiestich krajinách, v dvoch zostali rovnaké (Malta a Fínsko) a v 18 krajinách vzrástli.
Najväčší medzikvartálny pokles zaznamenalo Francúzsko a Cyprus (obe krajiny -1,0 %) a Estónsko (-0,7 %). Najrýchlejšie zdražovanie oproti tretiemu štvrťroku 2024 hlási Slovensko (3,6 %), Slovinsko (3,1 %) a Portugalsko (3,0 %).
Nehnuteľnosti sú čoraz drahšie. Zdroj: shutterstock.com/Prostock-studio
Ako rastú ceny v porovnaní s infláciou
Pre lepšie pochopenie vývoja na trhu s bývaním odborníci sledujú aj tzv. reálny index cien nehnuteľností, ktorý zohľadňuje infláciu. Tento ukazovateľ prezrádza, či nehnuteľnosti zdražujú rýchlejšie alebo pomalšie ako ostatné tovary a služby.
V rokoch 2010 až 2014 ceny nehnuteľností v eurozóne buď klesali, alebo rástli pomalšie ako inflácia. Od roku 2015 začali zdražovať rýchlejšie a medzi rokmi 2016 a 2021 prevyšoval rast cien nehnuteľností infláciu o 2,9 % až 5,5 % ročne.
V roku 2022 ceny nehnuteľností rástli len mierne nad úrovňou inflácie (o 0,3 %) a v roku 2023 v kontexte vysokej inflácie dokonca klesli, čo viedlo k výraznému poklesu ročného reálneho indexu cien nehnuteľností o 7,0 %, po ktorom nasledoval ďalší pokles o 0,5 % v roku 2024.
V roku 2024 rástli ceny nehnuteľností pomalšie ako inflácia v siedmich krajinách EÚ (Nemecko, Francúzsko, Luxembursko, Rakúsko, Rumunsko, Fínsko a Švédsko) a rýchlejšie ako inflácia vo všetkých ostatných členských štátoch.
