Deficit verejných financií bez započítania pomoci s vysokými cenami energií bude tento rok o 0,5 miliardy eur vyšší v porovnaní so schváleným rozpočtom. Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Upozornila, že nižší odhad celkového deficitu oproti rozpočtu by pri potrebe konsolidácie verejných financií nemal slúžiť ako zámienka pre prijímanie ďalších trvalých opatrení, prehlbujúcich verejný deficit a dlh.
Vláda na pomoci s cenami energií ušetrila, no peniaze minula inde
Podľa aktuálneho októbrového rozpočtového semafora RRZ dosiahne deficit verejnej správy v tomto roku 6,8 miliardy eur. Schválený rozpočet plánoval vyšší schodok 7,9 miliardy eur. V rámci toho však počítal s výdavkami na krízovú energopomoc z verejných zdrojov na úrovni 3,4 miliardy eur, pričom skutočné náklady by mali dosiahnuť len 1,8 miliardy eur.
„Konečný dopad na deficit tak je takmer polovičný – približne miliarda eur sa totiž získa z eurofondov a približne 0,5 miliardy sa ušetrí vďaka nižším cenám energií, než s akými počítal rozpočet,” priblížila RRZ. Po zohľadnení týchto zmien a pri nezvyšovaní ostatných výdavkov by mal teda celkový deficit klesnúť výraznejšie, a to na 6,3 miliardy eur.
Rozpočtová rada pripomenula, že už pri prijímaní rozpočtu na tento rok upozorňovala, že je dôležité, aby sa tieto prostriedky použili len na účel dočasnej a adresnej pomoci. Ak by vďaka zlepšeniu vývoja nebolo potrebné poskytnúť pomoc v celkovej rozpočtovanej výške, prípadne by tieto výdavky boli čiastočne prefinancované eurofondami, zostávajúci priestor na výdavkoch by mal byť automaticky ušetrený.
„V skutočnosti však podľa nášho odhadu koncoročného deficitu naopak dôjde k navýšeniu tej časti „trvalého” deficitu, v ktorej nie je započítaná dočasná energopomoc. Oproti rozpočtu výrazne narástli výdavky najmä na sociálne transfery, predovšetkým nedávno prijatú mimoriadnu valorizáciu dôchodkov a náklady na zdravotnú starostlivosť,” dodala RRZ.
Prečítajte si aj: Bankári varujú. Vláda chce Slovákom predražiť hypotéky
